Našli tisíce starých ľudských mozgov, ktoré nezhnili

Ľudský mozog by mal po smrti zmiznúť pomerne rýchlo. Archeologické nálezy však ukazujú niečo, čo vedcov celé roky znepokojovalo: tisíce mozgov prežili stáročia či dokonca tisícročia, hoci z ostatných mäkkých tkanív nezostalo takmer nič.

Doteraz bolo zdokumentovaných viac ako 4 400 zachovaných starovekých ľudských mozgov z rôznych častí sveta. Najstaršie exempláre majú približne 12 000 rokov. V stovkách prípadov bol dokonca mozog jediným mäkkým tkanivom, ktoré zostalo medzi kosťami.

Ako môže ľudský mozog prežiť tisíce rokov, keď patrí medzi orgány, ktoré sa po smrti začínajú rozkladať ako prvé? Výskum zachovaných archeologických mozgov ukazuje, že rozhodujúcu úlohu môže hrať prostredie bez kyslíka a prekvapivá chémia samotného rozkladu:

Tím vedený výskumníkmi z University of Oxford sa preto pokúsil zistiť, čo sa s mozgovým tkanivom po smrti skutočne deje. Experimentovali so 72 myšami, ktoré umiestnili do prostredí s rôznou kombináciou vody a kyslíka. Rozklad sledovali od prvých 24 hodín až po šesť mesiacov.

Rozhodujúca bola zvláštna kombinácia: voda a nedostatok kyslíka.

V mokrom prostredí chudobnom na kyslík sa rozklad mozgu po určitom čase prakticky zastavil. Chemické reakcie, ktoré by za normálnych okolností tkanivo ničili, sa zrejme začali správať opačne. Reaktívne molekuly označované ako voľné radikály mohli vytvárať väzby s okolitými proteínmi a postupne meniť tkanivo na oveľa odolnejšiu štruktúru.

Práve preto sa zachované mozgy často nachádzajú na miestach, ako sú vraky lodí, riečne korytá, brehy jazier či zatopené jaskyne.

Výsledok prináša paradox: samotný proces rozkladu môže za určitých chemických podmienok pomáhať tkanivo konzervovať.

Objav pritom nemusí byť zaujímavý iba pre archeológov. Podľa autorov sa niektoré pozorované chemické zmeny podobajú procesom spojeným so starnutím mozgu a neurodegeneratívnymi ochoreniami vrátane Alzheimerovej choroby. Staroveké mozgy tak možno neuchovávajú iba informácie o ľuďoch, ktorí zomreli pred tisíckami rokov. Mohli by pomôcť pochopiť aj procesy prebiehajúce v mozgoch živých ľudí.