Kedysi mal hmyz 24 nôh. Bizarná fosília mení pohľad na evolúciu hmyzu

Fosíliu našli ešte v roku 1985 v horninách na západe Texasu, severne od národného parku Big Bend. Pôvodne ju výskumníci považovali za mladého jedinca pravekého kôrovca Tesnusocaris goldichi.

Paleontológ Erik Tihelka z University of Cambridge však neskôr narazil na kresbu záhadného exemplára v starej ruskej paleontologickej učebnici. Niečo mu na pôvodnom vysvetlení nesedelo, preto vyhľadal samotnú fosíliu v San Diego Natural History Museum.

Pozrite si, ako vyzeral svet dávneho hmyzu a prečo bolo obdobie karbónu jednou z najzvláštnejších kapitol jeho evolúcie:

Na prvý pohľad nebola pôsobivá. Pripomínala tmavú škvrnu v kameni. Keď ju však tím preskúmal pomocou polarizovaného svetla, začali sa objavovať detaily, ktoré predtým zostávali ukryté.

Tvor dostal meno Chosha praecursor a vykazoval viacero znakov typických pre hmyz – trojdielnu hruď, tykadlá, kladielko a tri páry klasických kráčavých nôh. Lenže na brušku mal ďalších deväť párov krátkych končatín. Celkovo teda disponoval až 24 nohami či končatinovými príveskami.

Niektoré zadné prívesky boli sploštené a pripomínali malé pádla. Podľa autorov štúdie mohli pomáhať pri pohybe vo vode alebo bahne. Chosha tak zrejme predstavovala raného príbuzného hmyzu prispôsobeného na polovodný spôsob života.

Práve to robí nález mimoriadne zaujímavým. Dnešný hmyz poznáme podľa charakteristických šiestich nôh, no jeho dávni príbuzní mohli vyzerať podstatne inak.

Výskum publikovaný v magazíne Nature zároveň pomáha vyplniť takzvanú „hexapod gap“ – problematické obdobie fosílneho záznamu, z ktorého máme len málo dôkazov o ranej evolúcii hmyzu.

Chosha praecursor tak môže zachytávať jednu z etáp, počas ktorých sa predkovia dnešného hmyzu postupne prispôsobovali životu na súši. A fosília, ktorú desaťročia takmer nikto nepovažoval za dôležitú, sa zrazu stala pozoruhodným kúskom evolučnej skladačky.