Vedci v šoku: V hlbinách oceánu objavili 12-tisíc neznámych vírusov

Pod morským dnom bohatým na kovy sa skrýva svet, ktorý v doterajších vírusových databázach takmer nemá obdobu. Výskumníci v usadeninách z Clarionovej-Clippertonovej zóny v Tichom oceáne identifikovali 11 742 odlišných vírusových skupín. Nález ukazuje, aká veľká časť tunajšej mikroskopickej rozmanitosti zostávala nepreskúmaná. 

Oblasť medzi Havajom a Mexikom priťahuje pozornosť pre polymetalické konkrécie. Tieto nenápadné útvary na dne obsahujú napríklad mangán, nikel či kobalt, využívané aj pri výrobe batérií. Zároveň sú súčasťou prostredia, v ktorom žijú osobité spoločenstvá organizmov. Práve možné zásahy do tohto ekosystému dávajú výskumu ďalší význam. 

Pozrite sa, ako pohyb ťažobného vozidla rozvíri usadeniny na morskom dne:

Tím Bowena Houa, Lilan Zhang a Donga Suna skúmal genetický materiál zo sedimentov odobratých v rokoch 2023 a 2024. Výsledky publikoval 29. septembra 2026 v časopise Nature Communications. Viac než 99 percent vírusových klastrov nemalo zastúpenie v použitých referenčných databázach. Ide o skupiny určené genetickými analýzami, nie o takmer 12-tisíc nových druhov, ktoré už dostali oficiálne vedecké mená. 

Podstatné pritom nie je iba ich množstvo. Predpokladané väzby na hostiteľov naznačujú, že vírusy napádajú baktérie a archeóny zapojené do kolobehu uhlíka, dusíka, fosforu, síry aj kovov. Niektoré vírusové gény by mohli ovplyvňovať fungovanie infikovaných buniek a pomáhať mikroorganizmom prispôsobovať sa prostrediu bohatému na kovy. Autori však hovoria o možných funkciách odvodených z genetických dát. 

Objav tak otvára otázku, čo by s touto sieťou vzťahov urobila hlbokomorská ťažba. Rozrušenie povrchových sedimentov by zasiahlo prostredie vírusov aj ich hostiteľov. Štúdia však presný dosah takýchto zásahov neurčila. Vytvára východiskový obraz, s ktorým bude možné porovnávať budúce zmeny. Skôr než sa dno začne výrazne pretvárať, výskumníci potrebujú pochopiť, ako jeho neviditeľní obyvatelia spolu fungujú.