V bunkách antarktickej ryby našli niečo nečakané
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Živú bunku antarktickej ryby sa podarilo sledovať spôsobom, ktorý doteraz nebol možný. Jej vnútro odhalilo prekvapivý obraz života v takmer zamrznutom oceáne
Zdroj: Freepik (ilustrácia)
Čo sa deje v bunke ryby, ktorá celý život trávi vo vode blízkej bodu mrazu? Odpoveď vedcom dlho unikala: pri bežnom pozorovaní v laboratóriu sa bunky prispôsobené chladu rýchlo poškodili alebo odumreli. Tím z British Antarctic Survey a University of Cambridge preto zostrojil mikroskop, ktorý umožňuje sledovať živé bunky pri teplote blízkej 0 °C.
Pod objektív sa dostali bunky antarktickej ryby Harpagifer antarcticus. Výskumníci ich po prvý raz dokázali pestovať v laboratóriu a porovnali ich s bunkami ryby Lipophrys pholis, ktorá žije pri britských brehoch. Rozdiely sa ukázali v častiach buniek zodpovedných za energiu a spracovanie poškodeného materiálu.
Ako skúmať život v extrémnom chlade? British Antarctic Survey približuje výskum antarktických organizmov:
;t=29Antarktické bunky mali viac mitochondrií, ktoré navyše vytvárali väčšie prepojené siete. Väčšie boli aj lyzozómy – štruktúry, ktoré rozkladajú nepotrebné či poškodené súčasti bunky. Podľa autorov môže ísť o spôsob, akým si bunky pomáhajú pri tvorbe bielkovín v chlade. Nízka teplota totiž tento proces spomaľuje a zvyšuje riziko, že bielkovina nezíska správny tvar. Ide zatiaľ o vysvetlenie pozorovaných rozdielov, nie o definitívne dokázaný mechanizmus.
Prekvapenie prišlo pri sledovaní pohybu vnútri buniek. Hoci antarktické živočíchy rastú pomaly, ich mitochondrie sa pohybovali pomerne rýchlo. Extrémny chlad teda neznamená, že všetko v ich bunkách beží spomalene.
Nová metóda môže pomôcť objasniť, prečo sú tieto ryby citlivé aj na malé oteplenie vody. Výskumníci skúmajú tiež možné súvislosti so spracovaním nesprávne poskladaných bielkovín v ľudských bunkách. Výsledky sú zatiaľ dostupné ako preprint, takže pred závermi o využití v medicíne je potrebný ďalší výskum.