V bunkách antarktickej ryby našli niečo nečakané

Čo sa deje v bunke ryby, ktorá celý život trávi vo vode blízkej bodu mrazu? Odpoveď vedcom dlho unikala: pri bežnom pozorovaní v laboratóriu sa bunky prispôsobené chladu rýchlo poškodili alebo odumreli. Tím z British Antarctic Survey a University of Cambridge preto zostrojil mikroskop, ktorý umožňuje sledovať živé bunky pri teplote blízkej 0 °C.

Pod objektív sa dostali bunky antarktickej ryby Harpagifer antarcticus. Výskumníci ich po prvý raz dokázali pestovať v laboratóriu a porovnali ich s bunkami ryby Lipophrys pholis, ktorá žije pri britských brehoch. Rozdiely sa ukázali v častiach buniek zodpovedných za energiu a spracovanie poškodeného materiálu.

Ako skúmať život v extrémnom chlade? British Antarctic Survey približuje výskum antarktických organizmov:

Antarktické bunky mali viac mitochondrií, ktoré navyše vytvárali väčšie prepojené siete. Väčšie boli aj lyzozómy – štruktúry, ktoré rozkladajú nepotrebné či poškodené súčasti bunky. Podľa autorov môže ísť o spôsob, akým si bunky pomáhajú pri tvorbe bielkovín v chlade. Nízka teplota totiž tento proces spomaľuje a zvyšuje riziko, že bielkovina nezíska správny tvar. Ide zatiaľ o vysvetlenie pozorovaných rozdielov, nie o definitívne dokázaný mechanizmus.

Prekvapenie prišlo pri sledovaní pohybu vnútri buniek. Hoci antarktické živočíchy rastú pomaly, ich mitochondrie sa pohybovali pomerne rýchlo. Extrémny chlad teda neznamená, že všetko v ich bunkách beží spomalene.

Nová metóda môže pomôcť objasniť, prečo sú tieto ryby citlivé aj na malé oteplenie vody. Výskumníci skúmajú tiež možné súvislosti so spracovaním nesprávne poskladaných bielkovín v ľudských bunkách. Výsledky sú zatiaľ dostupné ako preprint, takže pred závermi o využití v medicíne je potrebný ďalší výskum.