Vo vesmíre hrozí katastrofa. Môže prísť už v roku 2040
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Okolo Zeme sa hromadí nebezpečný vesmírny odpad, ktorý môže spustiť katastrofickú reťazovú reakciu. Podľa vedeckého modelu by sa takzvaný Kesslerov syndróm mohol rozvinúť už v roku 2040 a niektoré obežné dráhy vyradiť z používania na celé desaťročia.
Zdroj: Freepik (ilustrácia)
Katastrofa, ktorá by mohla zásadne zmeniť budúcnosť vesmírnych letov, sa nemusí začať výbuchom obrovskej rakety ani dopadom asteroidu. Stačiť môže zrážka dvoch objektov vysoko nad Zemou, ktorá spustí nebezpečnú reťazovú reakciu. A podľa výskumníkov nemusí ísť o vzdialenú budúcnosť.
Tento scenár sa nazýva Kesslerov syndróm. Už v roku 1978 ho opísali vedci Donald Kessler a Burton Cour-Palais, ktorí upozornili, že rastúci počet satelitov a vesmírneho odpadu môže postupne vytvoriť prostredie, v ktorom budú zrážky čoraz častejšie.
Problém spočíva v obrovskej rýchlosti objektov na obežnej dráhe. Pri vzájomnej zrážke sa môžu pohybovať relatívnou rýchlosťou približne desať kilometrov za sekundu. Náraz vytvorí množstvo úlomkov, ktoré následne ohrozujú ďalšie družice. Každá ďalšia kolízia môže vyprodukovať nový odpad.
Podľa štúdie vedcov Akhila Raa a Giacoma Rondinu, publikovanej v časopise Journal of the Association of Environmental and Resource Economists, by sa takýto nekontrolovateľný proces mohol rozvinúť medzi rokmi 2040 a 2184. Nejde však o presnú predpoveď, ale o výsledok modelu závislého od viacerých predpokladov.
Ako môže jediná zrážka na obežnej dráhe vyvolať ďalšie kolízie? Európska vesmírna agentúra ESA vysvetľuje mechanizmus, ktorý by jedného dňa mohol vážne ohroziť využívanie vesmíru:
Varovania pritom podporujú aj najnovšie údaje Európskej vesmírnej agentúry ESA. Jej správa zo septembra 2026 upozorňuje, že počet objektov na obežnej dráhe pokračuje v raste a riziko ďalších kolízií sa zvyšuje. Dokonca ani úplné zastavenie vypúšťania nových satelitov by nemuselo automaticky zastaviť pribúdanie úlomkov.
Dôsledky by mohli byť mimoriadne vážne. Ohrozené by boli komunikačné, navigačné aj meteorologické družice, pričom niektoré časti obežnej dráhy by sa mohli stať príliš nebezpečnými na využívanie.
ESA preto presadzuje prísnejšie pravidlá pre prevádzkovateľov satelitov a technológie na aktívne odstraňovanie vesmírneho odpadu. Ak sa však nepodarí obmedziť jeho pribúdanie, ľudstvo môže postupne stratiť bezpečný prístup k častiam priestoru, od ktorého je moderná civilizácia čoraz závislejšia.