Egypt vydal ďalšie tajomstvo. Ukrývalo sa za 14 schodmi
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Hrobka v tvare pyramídy v egyptskej oáze Dáchla ukrývala ochranné zaklínadlá aj nezvyčajný odkaz. Bádatelia skúmajú, komu patril a čo prezrádza o zosnulom.
Zdroj: Freepik (ilustrácia)
Štrnásť schodov viedlo ku kamennému vstupu, ktorý mali chrániť staroveké zaklínadlá. Za ním archeológovia v egyptskej oáze Dáchla odkryli hrobku z rímskeho obdobia s pyramídovou nadstavbou. Podľa egyptského ministerstva cestovného ruchu a pamiatok bola určená mužovi a jeho manželke. Najväčšiu pozornosť však priťahuje jej výzdoba a nezvyčajný text.
Nález pochádza z pohrebiska Bir al-Shughala. Samotnú hrobku postavili z nepálených tehál, zatiaľ čo vstup vytvorili z pieskovca. Zdobí ho okrídlené slnko, dvojica kobier a vyryté hieroglyfy s ochrannými pohrebnými formulami. Nad dverami sa zachovala scéna predstavujúca siedmu hodinu z knihy Amduat. Ministerstvo uvádza, že takéto zobrazenie sa na miestnom pohrebisku objavilo prvýkrát.
Amduat opisuje nočnú cestu slnečného boha podsvetím, rozdelenú na dvanásť hodín. Jej vyvrcholením je znovuzrodenie pri východe slnka. Podobné výjavy poznáme z kráľovských hrobiek Novej ríše. Ich prítomnosť v omnoho mladšej stavbe ukazuje, ako dlho prežívali egyptské predstavy o smrti a obnove života.
Ako si starovekí Egypťania predstavovali cestu podsvetím a čo malo zosnulých počas nej chrániť?
Ďalšiu stopu priniesla kamenná doska s devätnásťriadkovou básňou napísanou červeným atramentom v starej gréčtine. Smútočný text pripomína človeka menom Bisichthes. Predbežné skúmanie naznačuje, že mohol pôsobiť ako sudca. Nápis bádatelia datujú na koniec tretieho alebo začiatok štvrtého storočia nášho letopočtu. Jeho presné postavenie však zatiaľ nie je potvrdené.
Práve spojenie gréckeho veršovaného textu s egyptskými náboženskými motívmi robí nález výnimočným. V jednej hrobke sa stretávajú tradície spoločnosti žijúcej pod rímskou nadvládou, ktorá si zároveň uchovávala staršie predstavy o posmrtnom svete. Gréčtina pritom v Egypte zostávala významným jazykom kultúry aj správy.
Archeológovia našli tiež keramiku, obetný stôl, očistnú nádrž a bronzovú mincu cisára Konštantína. Tá poskytuje ďalšiu časovú stopu, sama však neurčuje dátum vzniku hrobky. Niektoré nálezy naznačujú jej neskoršie opätovné využitie. Ďalší výskum má objasniť, kto tu bol pochovaný a ako sa miesto v priebehu času menilo.