Archeológovia našli vyše dvojmetrovú sochu. Ležala tvárou nadol

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Pod starovekou rímskou cestou v tureckých Sardách archeológovia objavili približne 2 500 rokov starú monumentálnu sochu muža. Viac než dvojmetrová postava ležala rozbitá na dve časti a tvárou nadol, pričom jej nezvyčajný vzhľad komplikuje určenie pôvodu.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Archeológovia pracujúci v starovekom meste Sardy objavili monumentálnu sochu vysokú viac ako sedem stôp, teda približne 2,2 metra. Bola rozbitá na dve časti a uložená tvárou nadol priamo pod rímskou cestou.

Nález pochádza z vykopávok projektu Archaeological Exploration of Sardis, na ktorom spolupracujú odborníci spojení s Harvardom a Cornellovou univerzitou. Sardy boli kedysi hlavným mestom bohatej Lýdskej ríše, ktorá ovládala časť dnešného západného Turecka.

Sardy patrili medzi najbohatšie mestá starovekej Anatólie. Pozrite si archeologické nálezisko, pod ktorého rímskymi ulicami sa dodnes ukrývajú pozostatky stratenej Lýdskej ríše:

Samotná socha vznikla približne pred 2 500 rokmi. Zobrazuje muža oblečeného v diagonálne ovinutej tunike s nápadnými horizontálnymi záhybmi. V pravej ruke drží predmet interpretovaný ako ovocie, pravdepodobne dulu.

Práve jej vzhľad však archeológom zamotal hlavu. Postoj, dlhé vlasy a tunika pripomínajú grécke sochy zo 6. storočia pred naším letopočtom, zatiaľ čo anatomické detaily ukazujú skôr na obdobie približne medzi rokmi 470 až 450 pred naším letopočtom. V tom čase už boli Sardy pod perzskou kontrolou, no socha podľa odborníkov nevykazuje jasné perzské znaky.

Ešte zvláštnejšie je oblečenie postavy. Podľa archeológa Nicholasa Cahilla vyzerá približne o sto rokov staršie než samotný štýl sochy. Jednou z možností je, že jej tvorca zámerne odkazoval na minulosť Lýdie a miestnu identitu.

A prečo skončila tvárou v zemi? O stáročia neskôr bola jednoducho použitá ako stavebný materiál pri budovaní rímskej ulice. Paradoxne práve toto nedôstojné využitie pomohlo sochu zachovať.

Koho zobrazovala, zostáva neznáme. Výskumníci pripúšťajú, že pôvodne mohla stáť vo svätyni bohyne Kybelé, kde si významní obyvatelia nechávali stavať vlastné sochy. Ďalšie analýzy vrátane skúmania zvyškov pigmentov môžu o záhadnej postave prezradiť viac.