150 rokov nevedeli, komu patrí záhadná kostra. Teraz poznajú odpoveď

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Keď archeológovia v roku 1869 objavili v londýnskom Westminsterskom opátstve staroveký kamenný sarkofág, netušili, že jeho obsah vyvolá záhadu trvajúcu viac než 150 rokov. Na rakve bolo vytesané meno muža z rímskeho obdobia, lenže ľudské pozostatky vo vnútri pochádzali z úplne inej epochy. Nový výskum teraz ukázal, komu mohli v skutočnosti patriť.

Zdroj: AI ilustrácia

Kamenný sarkofág objavený v areáli slávneho Westminsterského opátstva bol zhotovený približne v 4. storočí nášho letopočtu. Nápis na jeho povrchu pripomínal Valeria Amandina, zámožného obyvateľa rímskeho Londýna.

Už pri skúmaní nálezu však odborníkov zaujala zvláštna nezrovnalosť. Na veku sarkofágu bol vytesaný veľký latinský kríž, ktorého pôvod odhadovali až na 10. alebo 11. storočie.

To naznačovalo, že kamennú rakvu niekto po niekoľkých storočiach opäť použil. Otázkou zostávalo, koho do nej pochovali.

Zásadný posun priniesli nové analýzy ľudských pozostatkov. Odborník na ľudské kosti James Young Langthorne z organizácie Pre-Construct Archaeology dospel k záveru, že zosnulým bol muž vo veku približne 35 až 49 rokov s výškou okolo 175 centimetrov.

Ešte dôležitejšie výsledky prinieslo rádiokarbónové datovanie. Ukázalo, že pozostatky pochádzajú z obdobia medzi rokmi 987 a 1052 nášho letopočtu.

Muž teda nemohol byť rímskym obyvateľom, ktorého meno niesol sarkofág. Zomrel o niekoľko storočí neskôr, v období anglosaského Anglicka.

Archeológ Warwick Rodwell, ktorý pôsobí ako odborný poradca Westminsterského opátstva, dospel po preskúmaní dostupných dôkazov k záveru, že v sarkofágu pravdepodobne odpočíval významný stredoveký cirkevný hodnostár.

Za najpravdepodobnejšieho kandidáta označil opáta Ælfwiga, ktorý viedol vtedajší benediktínsky kláštor vo Westminsteri a zomrel okolo roku 1020.

Druhou možnosťou je jeho nástupca Wulfnoth, ktorý zomrel v roku 1049.

Obaja muži žili v období zodpovedajúcom výsledkom datovania a obaja mali dostatočne vysoké postavenie na to, aby im mohol byť dopriaty takýto nezvyčajný pohreb.

Rodwell sa prikláňa skôr k Ælfwigovi, pretože bol s westminsterským kláštorom spätý už pred svojím vymenovaním za opáta.

Zaujímavá je aj samotná podoba pohrebu. Výskumníci identifikovali vo vnútri sarkofágu stopy po drevenej rakve, ktorá sa za stáročia úplne rozložila.

Pozrite si zábery súvisiace so záhadným rímskym sarkofágom vo Westminsterskom opátstve, ktorého tajomstvo sa archeológovia pokúsili rozlúštiť po viac než 150 rokoch:

Zosnulého teda zrejme najprv uložili do drevenej rakvy a až následne do staršieho kamenného sarkofágu.

Jeho veko pritom upravili a vytesali naň výrazný kresťanský kríž. Takáto starostlivosť podľa Rodwella naznačuje, že pochovaný muž zastával mimoriadne významné postavenie.

Použitie rímskeho sarkofágu navyše nebolo v anglosaskom Anglicku bežnou pohrebnou praktikou.

Nové zistenia tak poskytujú doposiaľ najpresvedčivejšie vysvetlenie záhadného pohrebu. Archeológovia dokážu pomerne presne určiť obdobie úmrtia, približný vek zosnulého aj jeho pravdepodobné spoločenské postavenie.

Definitívne však stále nevedia povedať, či v rakve ležal Ælfwig alebo Wulfnoth. Bez ďalších dôkazov nemožno jednoznačne potvrdiť ani jednu z možností.