Mali Vikingovia DNA Slovanov? Kostry odhalili nečakaný pôvod

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Vikingovia neboli geneticky jednotní. Výskumy odhaľujú pestrý pôvod, ale otázka, či mali slovanských predkov, má dôležitý háčik.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Vikingská loď mohla spájať ľudí, ktorých predkovia pochádzali z rôznych kútov Európy. Predstava uzavretého severského sveta preto pri pohľade na starovekú DNA neobstojí. Znamená to však, že Vikingovia mali aj slovanských predkov? U niektorých je to pravdepodobné, no jednoduché tvrdenie o „slovanskej DNA Vikingov“ zachádza ďalej, než umožňujú dôkazy.

Rozsiahla štúdia publikovaná v časopise Nature v roku 2020 skúmala 442 dávnych ľudských genómov z Európy a Grónska. Vzorky pokrývali viacero období, nielen vikinský vek. Výsledky ukázali príchod ľudí z iných častí Európy do Škandinávie a potvrdili, že vikinskú expanziu sprevádzalo aj premiešavanie populácií. Vikingovia netvorili jednu geneticky izolovanú skupinu.

Kontakty so Slovanmi pritom neboli iba vzdialenou možnosťou. Národné námorné múzeum v Gdansku opisuje Truso pri dnešnom poľskom Elblągu ako obchodné sídlo, ktoré v 9. a 10. storočí obývali Vikingovia, Slovania a Prusi. Spoločný priestor vytváral príležitosti aj na rodinné väzby. Samotné spolužitie však ešte nedokazuje pôvod konkrétneho človeka.

Ako veľmi sa skutoční Vikingovia líšili od filmových bojovníkov? Video TED-Ed vysvetľuje päť rozšírených mýtov o ich živote:

Ďalší genetický výskum, zverejnený v časopise Cell v roku 2023, zaznamenal pôvod súvisiaci s východným Pobaltím najmä na Gotlande a v strednom Švédsku. Práve tu vzniká častý omyl: východobaltský pôvod nemožno automaticky označiť za slovanský. Geografická oblasť, genetická príbuznosť a jazyková identita nie sú totožné kategórie.

Štúdia v Nature z roku 2025 navyše ukázala výrazný prísun pôvodu príbuzného stredoeurópskym populáciám do Škandinávie približne do roku 800. Ani označenie „stredoeurópsky“ však samo osebe neznamená „slovanský“. Vedci porovnávajú genetickú podobnosť vzoriek, nie národnosti zapísané v DNA.

Odpoveď teda znie: niektorí ľudia vikingského sveta mohli mať slovanských predkov a historické kontakty takúto možnosť podporujú. Uvedené štúdie však neurčujú jedno spoločné percento „slovanskej DNA“ pre všetkých Vikingov. Na presnejší záver treba vždy spojiť genetiku konkrétneho jedinca s datovaním, archeológiou a historickým prostredím. DNA dokáže odhaliť príbuznosť, no sama nám nepovie, akým jazykom človek hovoril alebo za koho sa považoval.