Ako dlho bude Zem obývateľná? Výpočet superpočítača desí

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zem raz môže prísť o atmosféru, ktorá nám umožňuje dýchať. Počítačový model ukázal, ako dlho by ešte mohla zostať bohatá na kyslík.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Naša planéta môže zostať na svojom mieste, no vzduch, ktorý na nej umožňuje život ľuďom a zvieratám, nemusí vydržať navždy. Výskum Kazumiho Ozakiho z japonskej Univerzity Toho a Christophera T. Reinharda z Georgia Tech ukazuje, že kyslíková éra Zeme má svoje hranice.

Vedci použili model prepájajúci klímu s biologickými a chemickými procesmi. Skúmali, ako sa atmosféra zmení počas ďalšieho vývoja Slnka. To bude postupne dodávať našej planéte viac energie a narúšať podmienky, ktoré dnes pomáhajú udržiavať kyslík v ovzduší. Výskum čiastočne podporil astrobiologický program NASA.

Výsledok naznačil, že atmosféra s množstvom kyslíka vyšším než jedno percento jeho dnešnej úrovne môže pretrvať ešte približne 1,08 miliardy rokov. Vypočítaná neistota predstavuje asi 140 miliónov rokov. Pozor na podstatný detail: nejde o jedno percento kyslíka vo vzduchu, ale o stotinu jeho súčasnej hladiny. Tento údaj zároveň nehovorí, dokedy bude Zem pohodlne obývateľná pre človeka.

Pozrite sa, ako by sa dnešné kontinenty mohli postupne spojiť do obrovskej pevniny a úplne zmeniť tvár Zeme:

Po tomto období model predpokladá prudký pokles kyslíka. Atmosféra by sa tak mohla vrátiť k podmienkam pripomínajúcim dávnu Zem pred jej výrazným okysličením. Zmena by podľa výpočtov pravdepodobne nastala ešte pred rozsiahlym úbytkom povrchovej vody. Pre mnohobunkové organizmy závislé od kyslíka by takýto svet predstavoval zásadný problém. Neznamenalo by to však automaticky zánik všetkých foriem života.

Výskum má význam aj pri pátraní po živote mimo slnečnej sústavy. Kyslík patrí medzi možné stopy biologickej aktivity, ktoré vedci hľadajú v atmosférach vzdialených planét. Príklad Zeme však ukazuje, že jeho výrazná prítomnosť nemusí trvať počas celej existencie obývaného sveta. Planéta bez silného kyslíkového signálu preto nemusí byť nevyhnutne mŕtva.

Výpočty teda neurčili presný dátum konca ľudstva. Ukázali, že aj atmosféra, ktorú považujeme za samozrejmosť, predstavuje len jednu kapitolu v dlhom príbehu našej planéty.