NASA odhalila problém v oceánoch: Následky môžu byť veľké
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Freepik.com
Vedci si mysleli, že oceány dokážu zmeny zvládať lepšie. Nové satelitné dáta NASA však odhalili rozsiahly stres mikroskopických organizmov, ktoré tvoria základ takmer celého morského potravinového reťazca.
Tím výskumníkov využívajúci satelity NASA odhalil dôkazy, že otepľovanie oceánov môže spôsobovať rozsiahly nedostatok živín vo veľkej časti svetových morí. Hoci ide o proces, ktorý nie je na prvý pohľad viditeľný, jeho dôsledky môžu zasiahnuť celé morské ekosystémy.
Výskum sa zameral na fytoplanktón – mikroskopické organizmy, ktoré produkujú značnú časť kyslíka na Zemi a zároveň predstavujú základ potravinového reťazca v oceánoch. Vedci sledovali viac než dve desaťročia údajov zo satelitu Aqua a jeho prístroja MODIS. Namiesto priameho merania živín analyzovali zmeny v pomere uhlíka a chlorofylu vo fytoplanktóne. Keď chlorofylu ubúda vzhľadom na množstvo uhlíka, ide o znak biologického stresu spôsobeného nedostatkom živín.
Satelit PACE dokáže z vesmíru sledovať mikroskopické organizmy, ktoré tvoria základ života v oceánoch. NASA v tomto videu ukazuje, ako vedci analyzujú zdravie oceánov pomocou zmien farby morskej vody:
Najvýraznejšie problémy vedci zaznamenali v subtropických víroch Atlantického, Tichého a Indického oceánu. Ide o rozsiahle oblasti, kde teplejšia povrchová voda bráni prenikaniu chladnejších a na živiny bohatých vôd z hlbín. Výsledkom je prostredie, v ktorom majú mikroorganizmy čoraz náročnejšie podmienky na rast.
Výskumníci spojili satelitné pozorovania s genetickou analýzou mikroorganizmu Prochlorococcus, jedného z najrozšírenejších mikróbov na planéte. Jeho genetické znaky potvrdili, že satelity skutočne zachytávajú oblasti s rastúcim nutričným stresom. Vznikla tak vôbec jedna z najdetailnejších globálnych máp toho, kde sa oceánskemu životu darí a kde začína bojovať o prežitie.
Zaujímavé však je, že niektoré oblasti južnej pologule vykázali väčšiu odolnosť, než vedci očakávali. Predpokladajú, že tamojšie mikroorganizmy dokážu čiastočne kompenzovať nedostatok živín tým, že využívajú dusík priamo z atmosféry. Aj to naznačuje, že reakcia oceánov na klimatické zmeny môže byť oveľa zložitejšia, než sa doteraz predpokladalo.