AI ukázala pôvodnú tvár Veľkej sfingy v Gíze

Umelá inteligencia ukázala, ako mohla vyzerať pôvodná tvár Veľkej sfingy v Gíze. Rekonštrukcia odhaľuje faraónske črty, stratený nos aj farby, ktoré dnes už takmer nevidno.

Veľká sfinga v Egypte dnes vyzerá ako monument, ktorý viac skrýva, než prezrádza. Chýba jej nos, povrch je poškodený eróziou a tisíce rokov piesku zmenili jej pôvodný výraz. Umelá inteligencia preto pracuje najmä s tým, čo zostalo: s tvarom lebky, líniou očí, kráľovskou pokrývkou hlavy a porovnaním s egyptskými sochami Starej ríše.

​Výsledok nie je fotografia minulosti. Je to kvalifikovaná predstava. AI zvyčajne dopĺňa Sfinge rovný nos, pokojný kráľovský výraz, výraznejšie pery a symetrickú tvár faraóna. Niektoré rekonštrukcie pridávajú aj zvyšky farieb, pretože pigmenty naznačujú, že Sfinga nemusela byť pôvodne len pieskovo sivá, ale pravdepodobne bola maľovaná. Britannica uvádza, že socha má približne 73 metrov na dĺžku a 20 metrov na výšku a zvyšky pigmentu naznačujú farebnú úpravu monumentu.

AI rekonštrukcia / Smechlapi.sk

Najčastejšie sa jej vznik spája s faraónom Kefrénom, teda Rachefom, ktorého pyramída stojí priamo na plošine v Gíze. Ide však o tému, pri ktorej existujú aj odlišné názory. História monumentu je stará približne 4 500 rokov a úplný záznam o tom, kto presne dal Sfingu vytesať, sa nezachoval.

Najväčší mýtus sa týka nosa. Populárny príbeh, že ho odstrelili Napoleonovi vojaci, neobstojí, pretože staršie kresby zobrazujú Sfingu bez nosa už pred francúzskou výpravou. Stopy na tvári skôr naznačujú úmyselné poškodenie nástrojmi.

AI teda nehovorí, ako Sfinga určite vyzerala. Ukazuje, ako mohla pôsobiť, keď bola čerstvo vytesaná: ako obrovská kráľovská bytosť s ľudskou tvárou, levím telom a farbami, ktoré dnes už takmer zmizli.

Pozrite si dokument, ktorý vysvetľuje, prečo je Veľká sfinga stále jednou z najväčších archeologických záhad Egypta: