Celé stáročia nám klamali o Sfinge: Toto je pravda

Veľká sfinga v Gíze patrí medzi najslávnejšie symboly Egypta, no moderný výskum ukazuje, že o nej celé stáročia šírime mýty. Od jej mena až po vzhľad – realita je oveľa menej mystická, než si väčšina ľudí myslí.

Keď sa povie Egypt, takmer každému sa automaticky vybavia pyramídy a Veľká sfinga. Monument, ktorý má predstavovať večnosť, tajomstvo a hlbokú múdrosť dávnych civilizácií. Lenže čím viac sa archeológovia a historici do Sfingy pozerajú, tým jasnejšie vychádza najavo nepríjemná pravda: veľká časť toho, čo o nej považujeme za fakty, sú len omyly, zjednodušenia alebo úplne nesprávne predstavy, ktoré sa medzi ľuďmi tradujú už celé generácie.

Už samotný názov je zavádzajúci. Starí Egypťania sochu nikdy nevolali Sfinga. V textoch a nápisoch sa objavuje ako Hor-em-akhet, teda Horus horizontu, božský strážca vychádzajúceho slnka. Označenie Sfinga jej dali až Gréci, ktorým pripomínala mytologickú bytosť s telom leva. Problém je v tom, že egyptská verzia nemá krídla a má mužskú tvár, takže ide skôr o cudziu nálepku než pôvodný význam.

Podobne mylná je aj predstava o jej vzhľade. Dnes ju vnímame ako sivohnedý kus erodovaného kameňa, no archeologické výskumy odhalili zvyšky pigmentov, ktoré naznačujú, že kedysi bola pestrofarebná. Tvár mala pravdepodobne červený odtieň, zatiaľ čo telo bolo kombináciou žltej a modrej. To, čo dnes obdivujeme, je len vyblednutý tieň pôvodnej podoby.

Existuje dokonca vážna hypotéza, že socha pôvodne ani nemala predstavovať mytologickú bytosť. Niektorí vedci sa domnievajú, že mala podobu konkrétneho faraóna a jej dnešná tvár je výsledkom neskorších úprav. Poloha Sfingy v tesnej blízkosti pyramíd tomu napovedá – v Egypte sa monumenty takmer nikdy neumiestňovali náhodne.

Ďalším prekvapením je spôsob jej vzniku. Na rozdiel od pyramíd nebola poskladaná z kamenných blokov, ale vytesaná priamo z jedného masívneho kusu skaly. Vrstvy, ktoré na nej dnes vidíme, sú dôsledkom rozdielnej tvrdosti horniny a tisícročí erózie, nie stavebného zámeru.

Aj slávna chýbajúca brada je ďalším príkladom mýtu. Fragmenty sa našli a jeden z nich je dnes uložený v British Museum, no všetko nasvedčuje tomu, že brada bola na sochu pridaná dodatočne. A nos? Ten rozhodne neodstrelil Napoleon Bonaparte, ako sa roky tvrdilo. Sfinga je bez nosa už na kresbách z 15. storočia, dávno pred jeho narodením.

Najväčším sklamaním tak nie je to, že Sfinga prišla o nos či farby, ale že z nej robíme niečo, čím nikdy nebola. Nie dokonalý, nedotknutý symbol dávnej múdrosti, ale monument, ktorý bol menený, opravovaný, poškodzovaný a najmä nesprávne pochopený. A možno práve to z nej robí najúprimnejšie svedectvo o tom, ako veľmi máme radi krásne mýty – aj keď nie sú pravdivé.