Telo Sfingy možno nevytesali ľudia: Vedci hovoria o sile prírody

Veľká sfinga v Gíze je jedným zo symbolov starovekého Egypta. Novšie geologické analýzy však naznačujú, že jej monumentálne telo nemuselo vzniknúť rukami ľudí – ale pôsobením vetra a času, dávno pred faraónmi.

Veľká sfinga v Gíze stojí na tom istom mieste už tisíce rokov a dodnes je zahalená otáznikmi. Tradičná egyptológia ju pripisuje vláde faraóna Chafrea okolo roku 2500 pred n. l. No v posledných desaťročiach sa čoraz častejšie objavuje hypotéza, ktorá tento príbeh výrazne komplikuje.

Niektorí geológovia upozorňujú, že telo Sfingy nápadne pripomína jardang – prírodný skalný útvar formovaný dlhodobou eróziou vetra v púštnom prostredí. Takéto formy sú bežné v Sahare aj inde na svete. Podľa tejto teórie Egypťania nemuseli celé telo Sfingy vytesať od základov. Mohli nájsť už existujúci skalný masív, ktorý mal prirodzene pretiahnutý tvar, a len ho ďalej opracovať.

Zaujímavé je, že samotná hlava Sfingy je v pomere k telu nápadne malá. To vedie niektorých odborníkov k úvahe, že hlava bola dodatočne pretesaná – pravdepodobne do podoby faraóna – zatiaľ čo telo je omnoho staršie. Geologické vrstvy v okolí navyše ukazujú rozdielne typy erózie, čo naznačuje, že jednotlivé časti monumentu nevznikli v rovnakom čase.

Tieto myšlienky podporujú aj niektoré nezávislé štúdie erózie vápenca na Gízskej plošine, publikované v odborných geologických časopisoch. Nehovoria o mimozemšťanoch ani o stratenej civilizácii, ale o niečom oveľa prozaickejšom – že ľudia mohli využiť dielo prírody a dať mu symbolický význam.

Oficiálna archeológia zatiaľ túto hypotézu neprijala ako konsenzus. Väčšina egyptológov stále považuje Sfingu za výtvor Starovekého kráľovstva. No čoraz viac vedcov pripúšťa, že príbeh jej vzniku nemusí byť taký jednoduchý, ako sa desaťročia učilo.

Sfinga tak možno nie je len sochou, ale spojením prírody a človeka. A práve to by z nej robilo ešte fascinujúcejší symbol dávnej civilizácie, ktorá dokázala čítať krajinu lepšie, než si dnes pripúšťame.