Vedci skúmali Ötziho. Objavili v ňom nečakaný mikrobiálny svet

Múmia Ötziho vyzerala ako zmrazený odkaz z praveku, no nový výskum ukázal, že v nej stále prebieha tichý mikrobiálny príbeh.

Ötzi, slávny Ľadový muž, bol objavený v roku 1991 v Alpách na hranici dnešného Talianska a Rakúska. Je považovaný za najstaršiu známu prirodzenú múmiu Európy. Zomrel násilne, po zásahu šípom do ľavého ramena, no nový výskum ukazuje, že jeho príbeh sa neskončil smrťou.

Tím vedcov z Eurac Research v Bolzane a ďalších pracovísk vykonal doteraz najpodrobnejšiu analýzu mikrobiálneho sveta Ötziho tela. Výsledky publikované v časopise Microbiome ukázali tri vrstvy života: pôvodné črevné baktérie z jeho života, mikroorganizmy z ľadovca a moderné mikróby, ktoré sa k múmii dostali počas desaťročí múzejnej konzervácie.

Pozrite si, ako vedci skúmajú Ötziho a prečo táto múmia stále mení naše predstavy o praveku:

Najväčšie prekvapenie priniesli kvasinky prispôsobené chladu. Podľa výskumníkov niektoré z nich nie sú len stopou minulosti, ale stále vykazujú známky biologickej aktivity. Ötzi je dnes uchovávaný pri teplote približne -6 °C v Juhotirolskom archeologickom múzeu v Bolzane, aby sa napodobnili podmienky ľadovca. Ani táto zima však neznamená úplné zastavenie mikrobiálneho života.

Staré črevné baktérie zároveň odhaľujú, ako mohol vyzerať mikrobióm človeka doby medenej. Vedci našli stopy baktérií spojených s vláknitou, predindustriálnou stravou, ktoré sú dnes u ľudí žijúcich západným spôsobom života vzácne. To z Ötziho robí nielen archeologickú ikonu, ale aj biologický archív.

Výskum má aj praktický dôsledok. Moderné konzervačné postupy, vrátane zvlhčovania povrchu múmie, mohli podľa vedcov zmeniť jej vonkajší mikrobióm. Ötzi tak nie je iba nehybná relikvia z minulosti. Je to miesto, kde sa stretáva svet spred 5 000 rokov s mikróbmi dneška.