Našli mená stratených mužov expedície. Arktída mlčala 180 rokov

V kanadskej Arktíde dostali ďalší muži z Franklinovej expedície konečne mená a ich DNA ukazuje, ako sa posádka pokúšala uniknúť zo smrtiacej pasce.

Takmer 180 rokov po tom, čo sa britská výprava Sira Johna Franklina stratila v ľade, sa podarilo identifikovať štyroch ďalších členov posádky. Výskumníci z University of Waterloo porovnali DNA zo zachovaných kostrových pozostatkov s DNA žijúcich potomkov príbuzných námorníkov. Počet definitívne identifikovaných mužov z výpravy tak stúpol na šesť.

Franklinova expedícia vyplávala z Anglicka v roku 1845 na lodiach HMS Erebus a HMS Terror. Cieľom bolo nájsť Severozápadný priechod, arktickú námornú cestu medzi Atlantikom a Pacifikom. V roku 1846 však lode uviazli v ľade pri kanadskom súostroví. Franklin zomrel v júni 1847 a o rok neskôr 105 preživších opustilo plavidlá pri Ostrove kráľa Viliama. Ťahali člny na saniach a mierili k pevnine. Nikto z nich neprežil.

Pozrite si, ako Parks Canada skúma vraky lodí HMS Erebus a HMS Terror, ktoré desaťročia patrili medzi najväčšie záhady Arktídy:

Nové mená sú William Orren, David Young a John Bridgens z HMS Erebus a Harry Peglar z HMS Terror. Prví traja zomreli pri Erebus Bay, čo podľa vedcov naznačuje, že v posledných chvíľach neboli sami. Peglarov prípad je ešte záhadnejší. Jeho telo sa našlo ďaleko od nich a už v roku 1859 pri ňom objavili jedny z mála písomností celej expedície, známe ako Peglar Papers. Teraz DNA potvrdila, že patrili práve jemu.

Identifikácie neodhalili len mená. Ukázali aj to, kadiaľ sa jednotlivé skupiny mohli pohybovať pri zúfalom pokuse nájsť záchranu. Zároveň dávajú potomkom detail, ktorý v rodinných príbehoch chýbal celé generácie: kde ich predok zomrel a kto bol možno pri ňom. Výskum pokračuje a vedci dúfajú, že DNA ďalších potomkov pomôže pomenovať aj ďalších mužov z jednej z najtemnejších arktických výprav.