DNA z hrobov odhalila šokujúcu pravdu o Kórei

DNA z 1 500 rokov starých hrobov ukázala, že v kráľovstve Silla mohli byť celé rodiny obetované spolu s elitou — a blízke sobáše boli zrejme bežnejšie, než sa čakalo.

Objav z juhokórejského Gyeongsanu patrí k tým, ktoré menia pohľad na celú spoločnosť. Medzinárodný tím vedcov analyzoval DNA zo 78 kostier z pohrebného komplexu Imdang-Joyeong, datovaného do 4. až 6. storočia nášho letopočtu, teda do obdobia Troch kráľovstiev na Kórejskom polostrove. Výsledok bol znepokojivý: hroby neukázali len hustú sieť príbuzenských vzťahov, ale aj stopy po ľudských obetiach a blízkych sobášoch medzi príbuznými.

Výskumníci našli 11 dvojíc príbuzných prvého stupňa a 23 dvojíc druhého stupňa, čo naznačuje, že zosnulí boli zámerne pochovávaní podľa rodinných väzieb. Ešte výraznejší bol iný detail: pri piatich jedincoch DNA ukázala, že ich rodičia boli blízki príbuzní, v jednom prípade dokonca prví bratranci. Takéto zväzky sa podľa dát netýkali len elít, ale aj ľudí, ktorí boli zrejme obetovaní pre pohreby mocných.

Ako vyzeral svet kráľovstva Silla, v ktorom sa tieto hroby našli? Toto video pomôže lepšie pochopiť prostredie, moc aj kultúru starovekej Kórey:

Historické záznamy už skôr naznačovali existenciu rituálu zvaného sunjang — praxe, pri ktorej boli služobníci alebo sprievod pochovaní spolu s miestnym vládcom. Teraz to podporili aj genetické dáta. Vedci identifikovali tri prípady, v ktorých boli v jednom hrobe obetované spolu aj rodičia a ich deti. To vyvoláva podozrenie, že nešlo o náhodné individuálne obete, ale možno o dedičnú „obetnú vrstvu“ spoločnosti.

Zaujímavé je aj to, že sieť príbuzenstva sa v lokalite tiahla cez dve pohrebiská a viac než jedno storočie, pričom výraznú úlohu v nej mali ženské línie. To je odlišný model, než aký ukázali viaceré archeogenetické štúdie z Európy. Výskum tak neodhaľuje len krutosť starých rituálov, ale aj to, ako nečakane zložito fungovala moc, rodina a pôvod v dávnej Kórei.