Archeológovia objavili stratené mesto: Džungľa sa im pomstila

Hlboko v džungli v Honduras objavili ruiny dávneho mesta, o ktorom sa hovorilo len v legendách. Krátko po návrate však viacerí členovia expedície vážne ochoreli.

V srdci honduraskej džungle sa odohral objav, ktorý znie ako úvod do dobrodružného filmu – až na to, že jeho následky boli desivo skutočné. Medzinárodný tím archeológov a bádateľov narazil na rozsiahle ruiny dávneho mesta ukrytého pod hustou vegetáciou. Objav okamžite vyvolal pozornosť, pretože mohol potvrdiť existenciu legendárneho „Mesta boha opíc“, známeho aj ako Ciudad Blanca.

O tomto mieste sa písalo už v 16. storočí. Španielski kronikári zaznamenali správy o bielom kamennom meste, ktorému sa miestni vyhýbali. Podľa legiend sa z neho málokto vrátil a prales ho mal pohltiť ako trest. Moderná technológia však legendy dobehla. Pomocou leteckého skenovania LiDAR vedci odhalili pyramídy, námestia, kamenné terasy a prepracovaný mestský plán, ktorý naznačuje vyspelú civilizáciu existujúcu mimo hlavného mayského sveta.

Eufória z objavu však netrvala dlho. Krátko po návrate z expedície sa u viacerých členov tímu objavili vážne zdravotné problémy. Lekári neskôr potvrdili, že ide o kožno-slizničnú leishmaniózu – zriedkavé, no extrémne agresívne ochorenie prenášané hmyzom. Choroba dokáže doslova ničiť mäkké tkanivá. Jeden z výskumníkov mal otvorené lézie na tvári, iní prišli o časti kože na rukách či nohách.

Oficiálne vysvetlenie je racionálne: džungľa je plná parazitov a expedícia sa pohybovala v extrémne rizikovom prostredí. Napriek tomu sa medzi členmi výpravy aj miestnymi obyvateľmi rýchlo ujala iná interpretácia. Ruiny obsahovali kamenné sochy opíc, obetné artefakty a reliéfy zobrazujúce bytosti na pomedzí človeka a zvieraťa. Presne tie, ktoré sa objavujú v mýtoch o bohu opíc – ochrancovi mesta.

Dnes je lokalita opäť uzavretá a výskum pokračuje len neinvazívnymi metódami. Objav síce rozšíril naše poznanie o stratenej civilizácii Strednej Ameriky, no zároveň pripomenul nepríjemnú pravdu: niektoré miesta prežili stáročia nedotknuté možno práve preto, že mali zostať zabudnuté.