Zlomok sekundy: Spomalené zábery odhalili, ako hady zabíjajú

Austrálski vedci natočili jedovaté hady ultrarýchlymi kamerami. Spomalené zábery ukazujú, že ich útok je ešte desivejší, presnejší a účinnejší, než sme si mysleli.

Útok jedovatého hada patrí k najdesivejším momentom v prírode. Obeť si ho často ani nestihne uvedomiť. Z nehybnej polohy sa had v zlomku sekundy vymrští, zasiahne, vpustí do tela jed a zmizne späť do pokoja. Celé to trvá kratšie než žmurknutie oka.

Vedci sa už desaťročia snažia pochopiť, čo sa v tomto okamihu vlastne deje. Prvé pokusy zachytiť hadí úder siahajú do 50. rokov minulého storočia, no technológia dlho nestačila. Staršie kamery dokázali zachytiť nanajvýš jediný snímok v okamihu zásahu. Úder je však taký rýchly – často len okolo 0,1 sekundy – že väčšina detailov ostávala neviditeľná.

To sa zmenilo až teraz. Výskumníci z Monash University v Austrálii použili vysokorýchlostné kamery s ultravysokým rozlíšením, ktoré snímali tisíce záberov za sekundu. Namiesto chaotických terénnych záznamov zvolili kontrolované prostredie zoologickej záhrady v Paríži, kde sa pravidelne pracuje s jedovatými hadmi na medicínske účely.

Vedci pred hady umiestnili falošnú korisť z lekárskeho gélu, ktorá napodobňovala svalové tkanivo. Potom už len sledovali, čo sa stane. Výsledok bol brutálne presný. Po prvýkrát mohli analyzovať každý pohyb svalov, čeľustí aj tesákov v extrémnom spomalení.

Ukázalo sa, že zmije sú absolútni šprintéri. Ich úder trvá približne desatinu sekundy a ak minú cieľ, okamžite ho opravujú ďalším zásahom. Koralcovité volia inú stratégiu – najprv sa priblížia a potom do koristi opakovane pumpujú jed rýchlymi uhryznutiami. Hadí jed sa tak dostáva do tela ešte spoľahlivejšie.

Prekvapením boli aj druhy so zadnými jedovými zubami, ktoré sa dlho považovali za menej nebezpečné. Tie síce útočia pomalšie, no tesáky po obeti doslova ťahajú, aby zabezpečili, že sa jed naozaj vstrebá. Menej dramatické, no mimoriadne účinné.

Celkovo vedci analyzovali viac než sto útokov u 36 druhov hadov. Záver je jasný: neexistuje jeden „správny“ spôsob zabíjania. Každý druh má vlastnú stratégiu, vycibrenú evolúciou do desivej dokonalosti.

A hoci hady útočia rýchlejšie, než dokáže ľudský mozog reagovať, vďaka spomaleným záberom dnes konečne vidíme, čo sa v tom zlomku sekundy naozaj odohráva. A je to ešte desivejšie, než sme si mysleli.