Terakotová armáda: Zhmotnené duše starých bojovníkov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: FreePik
Každý vojak z hliny má inú tvár. Nové teórie tvrdia, že čínska terakotová armáda mohla byť pokusom o nesmrteľnosť cez sochu a tvár.
Terakotová armáda cisára Čchin Š’-chuang-tiho fascinuje svet už desaťročia. Ale najnovšie výskumy ukazujú, že hlinené sochy nie sú len poctou vojenskej moci. Podľa niektorých vedcov ide o symbolický pokus zachovať dušu – alebo dokonca vedomie – na večnosť.
Zomrel cisár. A s ním pochovali armádu
Cisár Čchin, ktorý zjednotil Čínu a nechal vybudovať prvé úseky Veľkého čínskeho múru, veril v nesmrteľnosť. A pre každý prípad si nechal postaviť armádu, ktorá ho mala chrániť aj po smrti. Nie z ľudí – z hliny.
Každý z týchto vyše 8000 bojovníkov má inú tvár, výraz, účes, dokonca výšku. Nie je to masová výroba, ale niečo oveľa osobnejšie.
Teória: Terakotová armáda ako „kód duše“?
Niektorí čínski vedci teraz tvrdia, že tieto sochy mohli byť portrétmi skutočných ľudí – nielen vojakov, ale aj dôležitých úradníkov, generálov, dokonca nepriateľov.
A že ich cieľom bolo symbolicky zachovať „životnú esenciu“ človeka – niečo ako dobový klon, alebo archív identity.
Niečo ako: „Ak zomriem, môj obraz zostane. A bude hliadkovať naveky.“
Príliš dokonalé na náhodu?
Zblízka vidno detaily, ktoré by nedávali zmysel, keby išlo len o figúry:
- vrásky, jazvy, asymetrické črty,
- realistické brnenie, obuv, výrazy,
- dôraz na individualitu, nie uniformitu.
Tieto detaily viedli vedcov k myšlienke, že každá socha mohla niesť symbolický (alebo energetický) odtlačok človeka, ktorého predstavovala.
Prežije človek, keď prežije jeho tvár?
Dnes je terakotová armáda jedným z najväčších archeologických objavov všetkých čias. No vďaka novým výskumom sa z nej stáva aj filozofická otázka:
Je nesmrteľnosť možná, ak ťa niekto dokonale zhmotní v hline?
A práve preto sa na túto armádu už nepozeráme len ako na monumentálnu pamiatku, ale ako na staroveký pokus „uploadnúť“ človeka do večnosti.