Pod líniami Nazca sa niečo skrýva: Mení všetko, čo sme vedeli

Nový výskum odhalil, že línie Nazca možno neslúžili ako kalendár, ale ako mapa podzemných vôd. To, čo leží pod nimi, mení doterajšie predstavy.

Línie Nazca v Peru patria medzi najväčšie záhady sveta. Tisíce obrovských kresieb – vtáky, opice, pavúky či geometrické tvary – sú roztrúsené po púšti tak, že ich možno naplno vidieť len z výšky. Odkedy ich objavili, vedci i dobrodruhovia sa dohadujú, kto ich vytvoril a prečo.

Dlhé roky sa verilo, že išlo o rituálne diela starovekých národov, ktoré sa nimi modlili k bohom o dážď a úrodu. Iní zas tvrdia, že línie boli astronomickým kalendárom – mapou pohybu Slnka a hviezd. No existuje aj teória, že Nazčania možno vedeli lietať. Podľa niektorých bádateľov používali primitivne balóny, z ktorých mohli svoje monumentálne kresby presne riadiť.

Lenže novší výskum naznačuje, že sme sa celé desaťročia pozerali na nesprávne miesto.

Kľúč sa skrýva pod zemou

Niektorí archeológovia sa rozhodli pozrieť sa nie hore, ale dolu pod povrch púšte. A práve tam sa možno skrýva skutočné vysvetlenie.

Projekt Nasca Lines Project, vedený výskumníkom Davidom Johnsonom, priniesol prekvapivú hypotézu: línie vraj nie sú mapou nebies, ale mapou vody.

Johnson tvrdí, že geoglyfy slúžili ako značky podzemných vodných tokov a prameňov, ktoré boli pre život v tejto vyprahnutej oblasti kľúčové. Každý tvar mohol predstavovať iný typ vodného zdroja – studňu, podzemný kanál či nádrž.

Znie to šialene, ale prvé terénne prieskumy mu dávajú za pravdu. Miesta, kde línie pretínajú púšť, skutočne často zodpovedajú oblastiam s vyššou vlhkosťou a podzemnými vodami.

Voda ako posvätný prvok

Pre kultúru Nazca bola voda otázkou prežitia. V krajine, kde neprší aj celé mesiace, znamenala každá kvapka život. Línie tak mohli mať nielen praktický, ale aj rituálny význam – spájali vedu, vieru a prežitie.

Výskumy dnes naznačujú, že obrovské kresby boli posvätnými mapami. Ľudia sa po nich mohli prechádzať počas rituálov, ktoré spájali duchovný svet s tým fyzickým – a zároveň ukazovali, kde sa skrýva to najcennejšie, čo púšť mala: voda.