Dračie kamene v Arménsku mätú vedcov dodnes

V arménskych horách stoja obrovské kamenné monolity, ktoré vedcov mýlili celé desaťročia.

V Arménskej vysočine sa nachádzajú zvláštne kamenné stély známe ako višapy, teda „dračie kamene“. Niektoré majú tvar rýb, iné pripomínajú natiahnutú kožu dobytka. Ležia vysoko v horách, často ďaleko od miest, kde by človek čakal dávne osady alebo veľké stavby. Práve to bolo na nich najčudnejšie.

Nový výskum Vaheho Gurzadyana a Arsena Bobokhyana, publikovaný v časopise Heritage Science, analyzoval 115 známych arménskych višapov. Autori tvrdia, že ich rozmiestnenie nebolo náhodné. Kamene sa často nachádzajú pri prameňoch, horských vodách a miestach spojených so starými zavlažovacími systémami.

Pozrite si video o arménskych višapoch, záhadných „dračích kameňoch“, ktoré archeológovia spájajú s dávnym kultom vody:

Ešte zvláštnejšie je, že veľké a ťažké monolity ľudia dopravili aj do vysokých nadmorských výšok. Výskumníci našli dva výrazné výškové pásy, približne okolo 1900 a 2700 metrov nad morom. To naznačuje, že išlo o premyslený systém, možno spojený so sezónnym pohybom pastierov, rituálmi alebo púťami.

Najstaršie dôkazy z lokality Tirinkatar na hore Aragac naznačujú, že niektoré kamene mohli stáť už okolo rokov 4200 až 4000 pred n. l. To ich posúva do obdobia chalkolitu, dávno pred mnohé známe európske megalitické tradície.

Podľa vedcov nešlo len o dekorácie ani hranice územia. Dračie kamene mohli byť súčasťou dávneho kultu vody. Pre ľudí žijúcich v suchom a hornatom prostredí bola voda zdrojom života, úrody aj prežitia stáda. A práve pri nej vztýčili kamenné symboly, ktoré po tisícročiach stále stoja ako tichá pripomienka sveta, ktorému ešte len začíname rozumieť.