Svet je v šoku: Vedľa Stonehenge našli záhadnú stavbu

Nález pri Stonehenge znovu zamiešal teórie o tom, ako vznikla najslávnejšia stavba Británie. Od objavov dobytka, ktorý prešiel stovky kilometrov, až po záhadný „mini Stonehenge“ v temnom anglickom lese – história je zjavne divokejšia, než si pripúšťame.

Stonehenge si drží titul najzáhadnejšej stavby Británie už stáročia, ale posledné objavy ukazujú, že sme o ňom možno vedeli ešte menej, než sme si mysleli.

Nový výskum totiž naznačuje, že kľúčové kamene neboli privezené len tak nejakou skupinou nadšených pravekých nosičov, ale že do toho bola zapojená obrovská logistika – taká, ktorá by urobila vrásky aj dnešným projektovým manažérom. Izotopová analýza čeľuste zvieraťa nájdenej pri Stonehenge ukázala, že dobytok, ktorý tam skončil, prešiel približne 200 kilometrov.

To znamená, že pravekí ľudia pravdepodobne používali zvieratá ako prepravné „motory“ na ťahanie alebo nesenie obrovských kamenných blokov z pohoria Preseli vo Walese až na Salisburskú planinu. Pred päťtisíc rokmi to bol výkon, ktorý bez preháňania môžeme nazvať šialenstvom. Historici zároveň začínajú otvárať úplne nový pohľad na to, čo Stonehenge vlastne bolo.

Podľa britského historika Juliana Spaldinga nemuselo ísť len o svätyňu, ale o akýsi pohyblivý oltár, symbolické miesto, ktoré malo ľudí „zdvihnúť“ bližšie k nebu. Spalding upozorňuje, že takmer všetky posvätné stavby staroveku – Egypt, Čína, Peru – boli umiestnené na vyvýšeninách, kde mali bohovia lepší výhľad a rituály väčšiu vážnosť. Možno to tak bolo aj v Británii, len sa nám tento význam stratil v hmlách času.

Do toho však vstupuje ešte jedna, menej známa, no rovnako zvláštna stavba: Druidský chrám v Yorkshire. Miestni mu hovoria „mini Stonehenge“ a hoci nie je starý ani monumentálny, atmosférou pripomína svojho slávneho predchodcu až podozrivo. Bol postavený v 19. storočí ako zvláštny romantický projekt jedného aristokrata, no odvtedy sa stal tichým miestom, kam sa chodia ľudia nadýchnuť pokoja medzi kamene usporiadané v dokonalej, až podozrivo známej formácii.

V hustých anglických lesoch pôsobí Druidský chrám ešte mystickejšie než originál: žiadni turisti, žiadne zábrany, len kamene ležiace v tráve ako nemý tieň starovekého rituálu. Ak Stonehenge pôsobí ako monument pre ľudí, ktorí túžili dotknúť sa nebies, jeho malý brat v Yorkshire je skôr ostrovom ticha, kam sa človek schová pred svetom.

Spojenie oboch lokalít – gigantický kamenný kruh na planine a jeho pokojná, menšia verzia v lese – nakoniec ukazuje, že fascinácia kameňmi bola v Británii oveľa hlbšia, než sme si mysleli. A možno je to práve to spojenie, ktoré nám raz pomôže pochopiť, aký význam mal Stonehenge pre ľudí, ktorí ho stavali, a prečo aj po tisícoch rokov stále vyvoláva otázky, na ktoré nikto nemá finálnu odpoveď.