Na slávnom Turínskom plátne skúmali DNA: Čo zistili?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Freepik.com
Vedci na Turínskom plátne objavili zmes ľudskej, rastlinnej aj zvieracej DNA a výsledok otvoril novú záhadu: odkiaľ tento slávny kus ľanu naozaj pochádza? Najnovšia analýza naznačuje kontakty s viacerými regiónmi sveta vrátane Indie, no zároveň ukazuje, že relikvia bola stáročia tak intenzívne dotýkaná a kontaminovaná, že jednoduchú odpoveď zrejme nedostaneme.
Tím okolo genetika Gianniho Barcacciu z Univerzity v Padove skúmal biologické stopy zachytené vo vláknach slávneho ľanového plátna, ktoré mnohí veriaci považujú za pohrebný rubáš Ježiša Krista. Výskumníci našli genetický materiál od viacerých ľudí, rastlín, mikróbov aj zvierat. To samo osebe ukazuje, že predmet prešiel dlhým a zložitým príbehom plným dotykov, presunov a vystavení rôznym prostrediam.
Nová genetická analýza znovu otvorila jednu z najväčších historických záhad. Toto video pomáha pochopiť, prečo sa vedci stále nevedia zhodnúť na pôvode Turínskeho plátna:
Najväčšiu pozornosť vyvolal údaj, podľa ktorého približne 38,7 až 40 percent zachytenej ľudskej DNA patrí k líniám spájaným s Indiou. Vedci preto pripustili možnosť, že priadza alebo ľan mohli mať väzbu na oblasti pri údolí Indu, prípadne sa plátno počas stáročí dostalo do kontaktu s ľuďmi z tohto regiónu cez obchodné trasy. Zároveň však upozornili, že ide o predbežný výskum zverejnený ako preprint, teda bez finálneho recenzného procesu.
Práve tu prichádza najväčší problém. Na plátne sa našli aj stopy domácich aj divokých zvierat, množstvo rastlín a moderné ľudské kontaminácie vrátane baktérií z kože. Inými slovami, relikvia bola v priebehu dejín tak často presúvaná, skúmaná a uctievaná, že určiť jej „pôvodnú“ DNA je mimoriadne ťažké.
Turínske plátno je pritom predmetom sporov už desaťročia. Historicky je doložené vo Francúzsku v roku 1354 a slávne rádiokarbónové datovanie z roku 1988 ho zaradilo približne do rokov 1260 až 1390, čo podporuje stredoveký pôvod. Nová analýza teda neprináša definitívny verdikt. Skôr ukazuje, že tento kus látky je ešte tajomnejší, než sa zdalo.