Neandertálec si vŕtal zub. Dejiny sa lámu

V sibírskej jaskyni našli zub, ktorý vyzerá ako stopa po najstaršom známom zubnom zákroku v dejinách ľudských príbuzných.

Ide o stoličku dospelého neandertálca z Chagyrskej jaskyne v juhozápadnej Sibíri, ktorú archeológovia našli ešte v roku 2016. Nová analýza publikovaná v časopise PLOS One však ukázala, že hlboká diera v zube zrejme nevznikla náhodou. Podľa tímu Alisy V. Zubovej a jej kolegov mohla byť vytvorená kamenným nástrojom, ktorým sa niekto pokúsil odstrániť zhnité tkanivo zo zuba.

Zub má približne 59 000 rokov a podľa Live Science ide o doteraz najstarší známy dôkaz zámerného zubného ošetrenia. To je prekvapivé, pretože najstaršie známe prípady podobnej starostlivosti u Homo sapiens boli doteraz oveľa mladšie, približne 14 000 rokov staré.

Pozrite si, prečo dnešní vedci čoraz častejšie hovoria o neandertálcoch ako o omnoho schopnejších ľuďoch, než sme si kedysi mysleli:

Vedci si všimli mikroskopické ryhy a stopy, ktoré pripomínajú rotačný pohyb tenkého kamenného vrtáka. Aby si hypotézu overili, experimentovali s modernými ľudskými zubami a nástrojmi z jaspisu, podobnými tým, aké sa našli v Chagyrskej jaskyni. Výsledok naznačil, že takýto nástroj skutočne dokázal vytvoriť podobné stopy.

Najzaujímavejšie je, že neandertálec zákrok pravdepodobne prežil. Na zube sa totiž našli aj neskoršie stopy žuvania, ktoré prekrývali pôvodné ryhy. To znamená, že zub ešte nejaký čas používal.

Objav mení pohľad na neandertálcov ako na primitívnych lovcov. Ukazuje, že dokázali rozpoznať bolestivý problém, použiť presný nástroj a zasiahnuť spôsobom, ktorý pripomína veľmi ranú formu medicíny. Či si zub ošetril sám, alebo mu pomohol niekto z jeho skupiny, zostáva záhadou. Práve táto neistota robí z malého zuba veľký príbeh o inteligencii, bolesti a prežití.