V stredovekom hrobe našli 20-karátovú zubnú náhradu

V stredovekej čeľusti zo škótskeho Aberdeenu našli vedci zlatý drôt, ktorý vyzerá ako dávny predchodca zubného mostíka.

Nález pochádza z East Kirk of St Nicholas v škótskom Aberdeene, kde archeológovia už v roku 2006 skúmali ľudské pozostatky z historického kostola. Medzi stovkami kostier sa objavila čeľusť dospelého, pravdepodobne muža, ktorý žil približne medzi rokmi 1460 až 1670. Výskum publikovaný v British Dental Journal ho opisuje ako najstarší známy príklad reštauračnej stomatológie v Škótsku.

Najväčšie prekvapenie neboli samotné zuby, ale jemný zlatý drôt. Obopínal dva dolné rezáky a prechádzal cez miesto, kde chýbal ďalší zub. Vedci sa domnievajú, že mohol spevňovať uvoľnený zub alebo slúžiť ako konštrukcia pre náhradný zub. Stopy na zube naznačujú, že drôt bol v ústach dlhší čas, teda nešlo len o ozdobu vloženú po smrti.

Pozrite si, ako mohlo vyzerať ošetrovanie zubov v časoch, keď namiesto moderných zubárov pomáhali holiči, liečitelia a potulní „trhači zubov“.

Analýza ukázala, že drôt bol zo zliatiny s obsahom približne 82,4 percenta zlata, čo zodpovedá asi 20-karátovému zlatu. V čase, keď zubári ako moderná profesia ešte neexistovali, sa o zuby starali holiči, liečitelia, špecialisti nazývaní dentatores alebo zruční remeselníci. Autori štúdie preto uvažujú, že drôt mohol vyrobiť zlatník.

Práve cena robí nález ešte zaujímavejším. Zo skúmaných pozostatkov z East Kirk mal takýto zákrok iba jeden človek. Pohreb v prestížnom kostole aj samotné zlato naznačujú, že išlo o majetnejšieho člena komunity. V stredoveku pritom zuby neznamenali len zdravie. Úsmev a vzhľad sa spájali aj s postavením, povesťou a morálnym obrazom človeka. Zlatý drôt v čeľusti tak nehovorí iba o bolesti zubov, ale aj o tom, ako ďaleko boli niektorí ľudia ochotní zájsť, aby si zachovali tvár.