Objavili 160-ročnú fotku Sfingy: Detail, ktorý vyvoláva otázky

Prvá známa fotografia Veľkej sfingy v Gíze z roku 1864 od taliansko-britského fotografa Antonia Beata priniesla prekvapenie. Ikonický monument, ktorý dnes meria približne 20 metrov na výšku a 73 metrov na dĺžku, sa na tejto snímke javí oveľa menší.

Dôvodom je, že v 19. storočí bola značná časť Sfingy stále zakrytá púštnym pieskom. Napriek viacerým pokusom o jej odkrytie už od staroveku, vrátane iniciatívy faraóna Thutmosea IV., až do 20. storočia nebola celá socha oslobodená z pieskového zajatia.

Prvá veľká moderná snaha o odkrytie sa začala v roku 1817 pod vedením talianskeho kapitána Giovanna Battistu Cavigliu, ktorý však odhalil len hruď Sfingy. Neskoršie práce francúzskeho archeológa Augusta Mariettea v 50. rokoch 19. storočia taktiež nepriniesli kompletné výsledky. Až egyptský archeológ Émile Baraize dokázal medzi rokmi 1925 a 1936 odkryť celé telo monumentu a preskúmať jeho okolie.

Antonio Beato

Počas jeho výskumov sa objavili tajomné dutiny a chodby, ktorých účel je dodnes predmetom diskusií. Dnes, hoci rozsiahle archeologické práce v oblasti už neprebiehajú, vedci naďalej hľadajú ukryté priestory pomocou neinvazívnych metód, ako je radar.

Sfinga, kedysi zasypaná a zabudnutá, je dnes jednou z najznámejších pamiatok sveta, no zdá sa, že aj po tisíckach rokov nám môže ponúknuť nové tajomstvá.