Zatiahnuté
Bratislava
Alfonz
28.1.2026
So zvláštnym tvorom z egyptskej hrobky archeológovia nerátali
Zdielať na

So zvláštnym tvorom z egyptskej hrobky archeológovia nerátali

Fotorealistický pohľad do interiéru staroegyptskej hrobky z vápenca s vyblednutými nástennými maľbami, stopami erózie a prasklinami, osvetlený jemným bočným prirodzeným svetlom v dokumentárnom archeologickom štýle.

Zdroj: Freepik.com

Nástenná maľba z egyptskej hrobky najprv vyzerala ako bežná scéna zo života starovekých Egypťanov. Až podrobnejší pohľad odhalil detail, ktorý vedcov zaskočil – postavu vedúcu na vôdzke zviera, aké sa v egyptskej ikonografii objavuje len výnimočne. Objav otvára otázky o tom, aký vzťah mali Egypťania k zvieratám, ktoré dnes považujeme za divoké.

Egyptské hrobky sú plné výjavov, ktoré mali sprevádzať zosnulých do posmrtného života. Väčšina z nich zobrazuje dobre známe motívy – poľnohospodárstvo, lov, chov dobytka či náboženské rituály. V jednej z hrobiek na pohrebisku Beni Hasan sa však nachádza nástenná maľba, ktorá sa týmto zaužívaným predstavám vymyká.

Na prvý pohľad ide o nenápadnú scénu: postava kráča a na vôdzke vedie zviera. Až detailnejšie skúmanie ukázalo, že nejde o psa ani o iné bežne zobrazované domáce zviera. Podľa egyptológov ide o mangustu – malú šelmu známu najmä schopnosťou loviť hady a hlodavce.

Práve to robí tento nález výnimočným. Hoci mangusty boli v staroveku známe a vyskytovali sa aj v okolí ľudských sídiel, ich zobrazenie na vôdzke je v egyptskej ikonografii prakticky neznáme. Doteraz neexistovali jasné dôkazy, že by Egypťania tieto zvieratá cielene chovali alebo vodili podobne ako iné domestikované druhy.

Vedci sa preto domnievajú, že mangusty mohli v starovekom Egypte plniť praktickú funkciu. V krajine, kde boli jedovaté hady bežnou hrozbou, mohli slúžiť ako prirodzená ochrana obydlí a skladov. Ich schopnosť loviť kobry a iných škodcov z nich robila cenných spoločníkov, aj keď nikdy neprešli plnou domestikáciou.

Podobné využitie mangúst je známe aj z iných častí sveta, no práve tento nález z Beni Hasan predstavuje prvý jednoznačný vizuálny dôkaz, že ich takto mohli využívať aj starovekí Egypťania. To naznačuje, že ich vzťah k zvieratám bol flexibilnejší a pragmatickejší, než sa doteraz predpokladalo.

Nástenná maľba tak nepredstavuje len kuriozitu, ale aj ďalší dielik do skladačky každodenného života v starovekom Egypte. Ukazuje spoločnosť, ktorá si dokázala poradiť s hrozbami prostredia originálnymi spôsobmi – a zároveň pripomína, že ani po tisícoch rokov ešte nepoznáme všetky odpovede na to, ako presne Egypťania žili.

Súvisiace články