Našli vzácnu mincu. Mohol ju držať vikingský kráľ

Najskôr vyzerala ako ďalšia anglická minca. Keď však archeologička Anne Skogsfjord prečítala jej nápis, pochopila, že drží mimoriadny nález. Medzi tisíckami strieborných mincí identifikovala exemplár vydaný za vlády nórskeho kráľa Olafa Haraldssona, známeho ako Olaf Svätý.

Rozhodujúce boli slová „ONLAF R+ NORMANORV“, označujúce Olafa za kráľa Nórov. Podľa Múzea kultúrnej histórie Univerzity v Osle sa zachovalo menej než dvadsať mincí tohto panovníka. Z konkrétneho typu poznali odborníci dosiaľ iba štyri kusy. Jediný predchádzajúci nórsky nález pochádzal z roku 1924.

Vzácny predmet patrí do pokladu Mørstad, ktorý hľadači s detektormi kovov objavili v apríli 2026 pri mestečku Rena. Súbor už obsahuje približne 5 500 mincí a podľa múzea môže ich počet prekročiť šesťtisíc. Ide o najväčší mincový poklad z vikingského obdobia nájdený v Nórsku.

Pozrite sa, čo vikingské poklady prezrádzajú o živote, obchode a viere dávnych Severanov.

Mincu vyrazili približne medzi rokmi 1024 a 1028. Na jednej strane nesie portrét panovníka v špicatej prilbe, na druhej kríž. Kresťanské symboly neboli náhodnou ozdobou. Olaf patril medzi kráľov presadzujúcich v Nórsku kresťanstvo a mincami mohol upevňovať svoju autoritu aj novú vieru.

Drobné zárezy na oboch stranách zároveň prezrádzajú praktickejší príbeh. Ľudia nimi overovali obsah striebra pri platení. Podľa odborníkov mohla minca obiehať približne dvadsať až dvadsaťpäť rokov, kým skončila zakopaná v poklade. Nebola teda iba symbolom kráľovskej moci, ale aj platidlom, ktoré prechádzalo z ruky do ruky.

Profesor numizmatiky Svein H. Gullbekk pripúšťa aj lákavú možnosť: mincu mohol osobne držať Olaf. Panovník podľa neho rozhodoval o podobe svojich mincí a azda bol prítomný pri ich razbe. Priamy dôkaz o jeho dotyku však neexistuje. Isté je, že drobný strieborný predmet predstavuje vzácne hmotné svedectvo o kráľovi, z ktorého sa stal nórsky národný svätec.