Požiare v Európe vytvorili vlastnú búrku

Obrovské požiare v Španielsku a Francúzsku boli také silné, že vytvorili vlastný búrkový oblak. Satelity NASA zachytili jav, ktorý sa v Európe objavuje len výnimočne a naznačuje, ako extrémne podmienky menia správanie lesných požiarov.

Letné požiare v západnej Európe dosiahli intenzitu, pri ktorej si začali vytvárať vlastné počasie.

Júl 2026 sa zapísal medzi najničivejšie obdobia požiarov v novodobej histórii Španielska a Francúzska. Oheň zasiahol rozsiahle oblasti provincií Ávila, Madrid aj francúzskeho regiónu Gironde, pričom si vyžiadal evakuáciu státisícov ľudí a zničil stovky domov.

Podľa údajov NASA Earth Observatory sa požiar v provincii Ávila stal najväčším, aký bol v krajine doteraz zaznamenaný. Zasiahol približne 50 000 hektárov, no po spojení s ďalšími ohniskami spálil územie s rozlohou približne 77 000 hektárov, čo zodpovedá veľkosti New York City. Satelit Landsat 9 zachytil rozsiahle spáleniská okolo priehrad a horských oblastí, kde plamene zničili domy, kempy, reštaurácie aj prístavy.

Vo Francúzsku bola situácia rovnako dramatická. Požiar západne od Bordeaux spálil viac ako 42 000 hektárov a prakticky zdevastoval obec Le Porge. Do konca júla zhorelo vo Francúzsku viac než 90 000 hektárov, čo predstavuje najväčšie škody spôsobené požiarmi za celé desaťročia.

Ako môže požiar vytvoriť vlastný búrkový oblak? Toto video vysvetľuje vznik pyrokumulonimbov a ukazuje, prečo patria medzi najnebezpečnejšie javy sprevádzajúce extrémne lesné požiare:

Najväčšiu pozornosť však vzbudil jav nazývaný pyrokumulonimbus. Ide o mohutný búrkový oblak, ktorý nevzniká bežným počasím, ale obrovským množstvom tepla uvoľneného z požiaru. Horúci vzduch stúpa do veľkých výšok, kondenzuje a vytvára oblak pripomínajúci klasickú búrku. Takéto oblaky môžu produkovať silné vetry, blesky a zároveň ešte viac komplikovať hasenie požiarov.

Atmosférickí vedci uviedli, že ide o prvý zdokumentovaný prípad, keď požiar vo Francúzsku vytvoril pyrokumulonimbus. K extrémnej situácii prispela nezvyčajne daždivá zima, po ktorej vyrástlo veľké množstvo vegetácie. Následné horúčavy, sucho a vietor s rýchlosťou až 65 km/h premenili krajinu na obrovské zásobárne paliva.

Satelity NASA pritom zohrávajú kľúčovú úlohu pri sledovaní podobných katastrof v reálnom čase. Vďaka nim môžu hasiči aj úrady rýchlejšie reagovať a lepšie odhadovať, kam sa plamene rozšíria.