Našli skrytú reč tiel. Funguje medzi ženami
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Freepik.com
Nová štúdia v PNAS naznačuje, že medzi ženami môže fungovať aj tichá chemická komunikácia, ktorú vedomie takmer vôbec nezachytí.
Tím Susanne Nehls z University Hospital RWTH Aachen skúmal, či ženy podvedome reagujú na telesné pachy iných žien v rôznych reprodukčných fázach. Výskumníci pracovali s pachovými vzorkami zo žien počas menštruácie, ovulácie a skorého tehotenstva. Následne 33 účastníčok absolvovalo fMRI merania v dvoch fázach vlastného cyklu, pričom počas hodnotenia ženských tvárí netušili, akému chemickému signálu sú práve vystavené. Donorky pachových vzoriek pritom tvorilo 59 žien sledovaných podľa cyklu a 36 tehotných žien.
Výsledok je presne ten typ nálezu, ktorý pôsobí nenápadne, ale môže meniť pohľad na ľudské správanie. Keď účastníčky vdychovali pach ženy v ovulácii, ich mozog vykazoval silnejšiu aktiváciu v oblastiach spojených so sociálnym vyhodnocovaním, bdelosťou a spracovaním významu druhej osoby. Štúdia spomína napríklad temporoparietálne spojenie, inzulu, hipokampus, hypotalamus či bazálne gangliá. Pach skorého tehotenstva naopak vyvolával užšie a pokojnejšie vzorce odpovede, najmä v prefrontálnych a cingulárnych oblastiach.
Čo vlastne dokáže čuch a prečo môže meniť správanie skôr, než si to uvedomíme? Toto video s neurovedcom Noamom Sobelom pekne dopĺňa tému ľudských chemosignálov a vysvetľuje, prečo sú vône pre mozog oveľa dôležitejšie, než sa zdá:
Zaujímavé je, že tento efekt sa nemenil len podľa ženy, ktorá pach vydávala, ale aj podľa ženy, ktorá ho prijímala. Najsilnejšie reakcie sa objavili vtedy, keď bola prijímajúca účastníčka sama v ovulácii. Inými slovami, mozog akoby používal vlastný hormonálny stav ako filter, cez ktorý číta sociálne okolie. Podľa autorského zhrnutia môže ísť o akýsi podvedomý „sociálny radar“, ktorý pomáha odlišovať možné súperenie od nižšej miery reprodukčnej konkurencie.
Ešte zvláštnejšie je, že vedomé hodnotenia sa veľmi nemenili. Účastníčky nehodnotili tváre ako atraktívnejšie ani ich častejšie nepovažovali za tehotné. Zmena sa ukázala inde: pri pachoch skorého tehotenstva si držali väčší odstup, zatiaľ čo počas vlastnej ovulácie boli ochotné pristúpiť bližšie. Práve to robí štúdiu takou pútavou. Naznačuje totiž, že časť sociálneho správania môže riadiť niečo, čo vôbec nevnímame vedome, no mozog to číta veľmi pozorne.