Umelá inteligencia mieša jed. Vedci sa z toho tešia

Jed hadov, pavúkov a škorpiónov môže skrývať látky, ktoré pomôžu v boji proti baktériám odolným voči antibiotikám.

Tím z University of Pennsylvania zverejnil v časopise Nature Communications štúdiu, v ktorej spojil databázy zvieracích jedov s hlbokým učením. Cieľ bol jednoduchý, ale obrovský: nájsť v jede molekuly, ktoré by mohli pôsobiť proti baktériám odolným voči liečbe. Ide o problém, ktorý podľa autorov súvisí s približne piatimi miliónmi úmrtí ročne vo svete.

Vedci použili systém APEX a nechali ho analyzovať 16 123 proteínov z jedov. Z nich počítačovo vytvorili viac než 40 miliónov krátkych peptidov. Algoritmus následne vybral 386 kandidátov, ktoré sa líšili od známych antimikrobiálnych peptidov a mali vlastnosti vhodné na narúšanie bakteriálnych membrán.

Pozrite si, ako výskumníci vysvetľujú využitie umelej inteligencie pri hľadaní nových antibiotík a prečo sa príroda stáva obrovskou databázou molekúl:

Najzaujímavejšie prišlo až v laboratóriu. Z výberu syntetizovali 58 peptidov a 53 z nich preukázalo aktivitu aspoň proti jednému testovanému patogénu. Týkalo sa to aj klinicky dôležitých baktérií vrátane Escherichia coli, Staphylococcus aureus a problematickej Acinetobacter baumannii.

Tieto látky nefungujú ako klasické antibiotiká, ktoré často útočia na jeden konkrétny enzým. Mnohé z nich podľa testov menia elektrické napätie bakteriálnej membrány alebo ju narúšajú fyzicky. Práve takýto mechanizmus môže byť pre baktérie ťažší na obídenie.

Zatiaľ nejde o hotový liek. Výsledky sú predklinické a vedcov čakajú ďalšie úpravy, testy bezpečnosti aj účinnosti. No štúdia ukazuje fascinujúcu vec: to, čo príroda vyvinula ako zbraň, môže umelá inteligencia premeniť na mapu k novým antibiotikám.