Japonský fenomén desí vedcov. Už to nie je len o Ázii

Japonský fenomén hikikomori, pri ktorom sa ľudia na mesiace až roky stiahnu zo spoločnosti, už vedci nespájajú len s Tokiom či Osakou. Nové výskumy naznačujú, že extrémna sociálna izolácia sa objavuje aj v Európe, Amerike a ďalších častiach Ázie.

Problém, ktorý dlho pôsobil ako čisto japonská zvláštnosť, môže byť skorým varovaním pre zvyšok sveta. Hikikomori označuje stav, keď sa človek na šesť mesiacov alebo dlhšie prakticky odstrihne od školy, práce aj bežných sociálnych kontaktov a ostáva uzavretý doma. Tento jav sa preslávil najmä v Japonsku, kde sa skúma už desaťročia.

Podľa novších odborných prehľadov sa však hikikomori už neberie ako problém viazaný len na jednu kultúru. Prípady podobného extrémneho stiahnutia sa opisujú v Južnej Kórei, Taliansku, Španielsku, Francúzsku aj v USA a v roku 2022 sa tento fenomén dostal aj do sekcie DSM-5-TR venovanej kultúre a psychiatrickej diagnostike. To je silný signál, že nejde o okrajovú kuriozitu, ale o globálne sledovaný jav.

Toto video ukazuje, ako hikikomori vyzerá v praxi a prečo sa z tichej osobnej krízy stal spoločenský problém, ktorý dnes znepokojuje odborníkov ďaleko za hranicami Japonska:

Samotné Japonsko pritom ukazuje, aký veľký môže byť rozsah problému. Odborné práce citujú vládne údaje, podľa ktorých sa počet ľudí v stave hikikomori pohybuje v miliónoch alebo sa k tejto hranici blíži, pričom nejde len o tínedžerov, ale aj o staršie vekové skupiny. Výskumníci spájajú fenomén s tlakom na výkon, rodinnou dynamikou, psychickými ťažkosťami, ekonomickou neistotou aj s tým, že digitálny svet umožňuje fungovať takmer bez fyzického kontaktu s inými.

Prečo je to dôležité aj mimo Japonska? Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že osamelosť a sociálna izolácia sú rozšírené naprieč planétou a majú vážne dôsledky na duševné aj fyzické zdravie. Hikikomori tak môže byť najtemnejšou verziou trendu, ktorý už potichu rastie aj inde. A práve preto vedci sledujú tento japonský fenomén s rastúcou nervozitou.