V Afrike vzniká obrovská trhlina. Môže z nej byť oceán

Afrika sa nerozpadá zajtra, no nový výskum ukazuje, že v oblasti Turkana Rift sa kontinent dostal bližšie k bodu, po ktorom môže vzniknúť nový oceán.

Vedci vedeli, že východná Afrika sa pomaly trhá. Potom sa pozreli hlbšie pod povrch a našli niečo, čo celý príbeh zrýchľuje.

Nová štúdia publikovaná v časopise Nature Communications sa zamerala na oblasť Turkana Rift, ktorá sa tiahne cez Keňu a Etiópiu. Ide o časť veľkého Východoafrického riftového systému, kde sa zemská kôra napína, láme a pomaly oddeľuje. Africká platňa sa tu rozdeľuje na Nubijskú a Somálsku časť, pričom sa od seba vzďaľujú približne o 4,7 milimetra ročne. Na ľudské pomery je to nič. Na geológiu je to začiatok veľkej zmeny.

Najväčšie prekvapenie prišlo zo seizmických meraní. Vedci z Columbia Climate School a ďalších inštitúcií zistili, že kôra v osi riftu má miestami iba približne 13 kilometrov. Na okrajoch oblasti má pritom viac než 35 kilometrov. Takéto stenčenie znamená, že rift vstúpil do fázy nazývanej „necking“, teda akéhosi zaškrtenia kôry pred jej definitívnym roztrhnutím.

Pozrite si vysvetlenie, ako Východoafrický rift postupne rozťahuje kontinent a prečo vedci hovoria o vzniku budúceho oceánu.

To neznamená, že sa cez Afriku zajtra preleje Indický oceán. Vedci hovoria o miliónoch rokov. Ak však proces bude pokračovať, kôra sa môže stenčiť natoľko, že magma začne vytvárať nové oceánske dno a voda si časom nájde cestu do vznikajúcej panvy. Podobný proces už dnes vidno v Afarskej panve pri Červenom mori.

Objav má aj druhý, nečakaný rozmer. Turkana je známa fosíliami dávnych predkov človeka. Vedci teraz naznačujú, že región nemusel byť len mimoriadne dôležitým miestom evolúcie, ale aj miestom, kde geologické procesy vytvorili ideálne podmienky na zachovanie fosílií. Inými slovami, Zem sa tam nielen trhá. Možno tam zároveň uchovala stopy, vďaka ktorým lepšie rozumieme vlastnému pôvodu.