Jasno
12°
Bratislava
Florián
4.5.2026
Slávna pyramída má nový problém. Odborníci spozorneli
Zdielať na

Slávna pyramída má nový problém. Odborníci spozorneli

Cheopsova pyramída v Gíze osvetlená slnečným svetlom.

Zdroj: Freepik.com

Vnútri Cheopsovej pyramídy v Gíze našli vedci stopy poškodzovania kameňa, ktoré ukazujú, aké citlivé je jedno z najslávnejších miest sveta.

V pyramíde našli niečo nenápadné, no práve to môže byť najväčší problém. Nová štúdia v časopise Scientific Reports sa nezamerala na tajné komory ani stratené poklady, ale na povrch kameňov v Kráľovej a Kráľovninej komore Cheopsovej pyramídy v Gíze. Výskum vznikol v rámci misie ScanPyramids a spojil odborníkov z Technical University of Munich, Cairo University a ďalších inštitúcií.

Vedci použili prenosnú röntgenovú fluorescenčnú analýzu, teda metódu, ktorá dokáže skúmať chemické zloženie povrchu bez poškodenia pamiatky. V Egypte je takýto prístup mimoriadne dôležitý, pretože odber vzoriek v archeologických lokalitách podlieha prísnym pravidlám. Tím uvádza, že mikroodbery boli obmedzené len na soľné výkvety alebo prirodzene oddelený materiál a vzorky sa analyzovali v Káhire.

Pozrite si, ako moderné nedeštruktívne metódy pomáhajú skúmať Cheopsovu pyramídu bez toho, aby vedci museli poškodiť jej kamenné štruktúry:

Najväčšie prekvapenie priniesla Kráľovnina komora. Na vápencových blokoch sa objavili biele výkvety, za ktoré je podľa analýz zodpovedný hlavne halit, teda obyčajná kamenná soľ. Problém je v tom, že soľ pri zmenách vlhkosti kryštalizuje, rozpúšťa sa a znovu kryštalizuje. V póroch kameňa tak môže vytvárať tlak a postupne ho oslabovať.

V Kráľovej komore je situácia iná. Jej steny tvoria bloky červenej asuánskej žuly a vedci tam pozorovali stopy kondenzácie, zafarbenia aj soľné výkvety najmä vo vyšších častiach stien a pri strope. Štúdia zároveň uvádza prvé použitie XRF mapovania priamo na mieste na charakterizáciu asuánskej žuly.

Neznamená to, že sa pyramída rozpadá pred očami. Znamená to však, že aj monument starý viac než 4 500 rokov reaguje na mikroklímu, vlhkosť, oxid uhličitý a návštevnosť. Vedci preto navrhujú dlhodobé sledovanie podmienok v komorách. V tomto prípade nejde o senzačný objav skrytej chodby, ale o tichý signál zo stien, ktorý môže rozhodnúť o ich budúcnosti.

Súvisiace články