Matematický génius rozlúštil záhadu pyramíd v Gíze

Matematika, astronómia či záhadná inteligencia? Pyramída v Gíze je presnejšia než moderné stavby.

Cheopsova (Chufuova) pyramída je najväčšou a najpresnejšou stavbou starovekého sveta. Jej rozmery, orientácia a proporcie sú tak dokonale presné, že vedci a nadšenci už desaťročia skúmajú, či nejde o niečo viac než len o náhodu.
Nová analýza dát a výpočtov ukazuje znepokojivé číselné súvislosti, ktoré môžu naznačovať buď genialitu staroegyptských inžinierov – alebo niečo, čo si zatiaľ nevieme vysvetliť.

Číselné „náhody“, ktoré nedajú spať

• Obvod základne pyramídy, vydelený jej výškou, sa veľmi presne blíži k číslu π (3,14)
• Dĺžka jednej strany základne (230,4 m), prepočítaná na palce, dáva hodnotu, ktorá súvisí s počtom dní v roku (365,24)
• Zemepisná poloha pyramídy (29,9792°N) presne zodpovedá rýchlosti svetla vo vákuu (299 792 458 m/s) – náhoda?

Stavba, ktorá poznala vesmír?

Niektorí vedci sa domnievajú, že pyramída bola zámerne orientovaná podľa svetových strán, pričom odchýlka je menšia ako 0,05° – čo je presnosť, akú dnes dosahujú len moderné satelitné systémy.
Navyše sa zdá, že uhly a rozmery stavby môžu zodpovedať astronomickým konštantám – vrátane rozmerov Zeme a vzdialeností medzi planétami.

Ako to mohli vedieť?

• Mali starí Egypťania pokročilé nástroje?
• Boli to pozorovania založené na dlhodobom sledovaní hviezd a tieňov?
• Alebo ide o kryptomatematický odkaz, ktorý mal pretrvať tisícročia?

Hoci väčšina archeológov tieto tvrdenia označuje za „zaujímavé náhody“, čoraz viac matematikov a nezávislých bádateľov tvrdí, že pravda môže byť oveľa zložitejšia.