Spánok mení naše spomienky. Vedci už vedia ako

Vedci zistili, že spánok nemusí spomienky len ukladať, ale môže ich počas noci premieňať na všeobecnejšie poznanie.

Nová štúdia publikovaná v časopise Communications Biology skúmala, ako sa počas noci mení pamäťová stopa. Tím, v ktorom pôsobili vedci z The University of Hong Kong, South China Normal University, Harvard Medical School a Beijing Normal University, použil EEG záznamy a metódu nazývanú representational similarity analysis. Tá im umožnila sledovať, či si mozog po spánku drží presné detaily, alebo skôr všeobecný význam spomienok.

Krátke video jednoducho vysvetľuje fázy spánku vrátane REM spánku a hlbokého spánku, ktoré zohrali kľúčovú úlohu aj v tejto štúdii:

Do experimentu bolo zahrnutých 35 účastníkov. Učili sa 96 dvojíc slov a obrázkov zo štyroch kategórií: zvieratá, rastliny, elektronické zariadenia a dopravné prostriedky. Po noci spánku ich vedci znova testovali a porovnávali, ako sa zmenili nervové vzorce pri vybavovaní spomienok.

Výsledok bol zvláštny. Po spánku sa oslabila stopa konkrétnych detailov jednotlivých obrázkov, no kategórie zostali v mozgu zachované. Inými slovami, mozog si už menej držal presný obraz, ale stále vedel, do akej skupiny patrí. Autori to opisujú ako premenu pamäti z detailnej na všeobecnejšiu podobu.

Najzaujímavejšia bola úloha jednotlivých fáz spánku. Vyšší pomer REM spánku voči hlbokému pomalovlnnému spánku súvisel s väčšou stratou detailov a silnejším zachovaním kategórií. Aktivita theta a beta vĺn počas REM fázy bola s touto premenou spojená pozitívne, zatiaľ čo pomalé oscilácie počas hlbokého spánku ukázali opačný vzorec.

Neznamená to, že spánok nám spomienky jednoducho vymazáva. Skôr naznačuje, že mozog v noci triedi surové zážitky a mení ich na použiteľnejšie poznanie. Detaily môžu blednúť, ale význam zostáva.