Neandertálci možno nezmizli preto, že boli geneticky „pokazení“

Nová analýza starovekej DNA odhalila, že poslední neandertálci v Európe boli geneticky prepojenejší, než vedci doteraz predpokladali. Objav mení predstavy o ich úpadku aj vyhynutí.

Výskumníci analyzovali mitochondriálnu DNA desiatok neandertálskych jedincov zo západnej Európy a zistili, že napriek veľkým vzdialenostiam patrili k prekvapivo jednotnej populácii. Od Pyrenejského polostrova až po Kaukaz sa objavuje rovnaká materská genetická línia, čo naznačuje intenzívnejšie kontakty medzi skupinami, než sa predpokladalo.

Zlom nastal približne pred 65-tisíc rokmi, keď sa po ústupe extrémneho ochladenia začali neandertálci opäť šíriť Európou. Ich populácie sa premiešali a vytvorili genetickú kontinuitu, ktorá pretrvala tisíce rokov. Tento proces však netrval večne. Medzi 45-tisíc a 42-tisíc rokmi dozadu vedci zaznamenali prudký pokles genetickej rozmanitosti.

Neandertálci neboli len izolovaní lovci z doby ľadovej. Pozrite si dokument PBS Eons, ktorý vysvetľuje ich spôsob života, genetické dedičstvo aj nové objavy odhaľujúce, ako boli posledné populácie v Európe navzájom prepojené:

Práve tento kolaps môže vysvetľovať, prečo neandertálci zmizli krátko po príchode moderných ľudí do Európy. Menšie populácie boli zraniteľnejšie voči klimatickým zmenám, chorobám aj genetickým problémom spôsobeným príbuzenským krížením.

Objav zároveň ukazuje, že príbeh neandertálcov nebol jednoduchým príbehom izolovaných skupín čakajúcich na vyhynutie. Išlo o dynamickú populáciu, ktorá sa dokázala obnovovať, migrovať a udržiavať kontakty naprieč kontinentom. A práve to robí ich náhly koniec ešte záhadnejším.