Amatérsky archeológ našiel rímsky poklad. V zemi ležal takmer 2 000 rokov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Na poli v Nemecku objavil amatérsky archeológ rímsky poklad. Takmer 1 900 rokov čakal pod zemou a osud jeho majiteľa zostáva záhadou.
Zdroj: Freepik (ilustrácia)
Pätnásť strieborných mincí a detektor stále neutíchal. Oliver Riedl pri povolenom hľadaní na poli pri nemeckom Wesselingu pochopil, že pod nohami má niečo väčšie. Namiesto ďalšieho kopania privolal odborníkov. Archeológovia napokon vyzdvihli 934 rímskych strieborných denárov s celkovou hmotnosťou 3,1 kilogramu. Podľa pamiatkarov ide o najväčší mincový poklad z čias cisára Hadriána objavený na území dnešného Nemecka.
K prvému objavu došlo na jeseň 2025. Výskum sa však neskončil jediným výkopom. Po úvodnom vyzdvihnutí mincí archeológovia počkali na vhodné podmienky po poľnohospodárskych prácach a v júli a auguste 2026 sa na miesto vrátili. Poklad verejnosti predstavili 22. septembra v múzeu LVR-LandesMuseum Bonn.
Mince pritom nepochádzajú z jediného obdobia. Najmladšiu vyrazili v rokoch 124 až 125 nášho letopočtu, najstaršiu už v roku 148 pred naším letopočtom. Keď ju ktosi ukryl, mala za sebou viac než 270 rokov existencie a stále platila. Väčšina nálezu pochádza z obdobia vlády flaviovských cisárov v rokoch 69 až 96.
Pozrite si rímske mince, ktoré celé stáročia ležali ukryté pod poľom neďaleko Kolína nad Rýnom:
Aký veľký majetok vlastne ležal pod poľom? Odborníčka Rahel Otte ho porovnala so zárobkom rímskeho legionára. Ten dostával približne 300 denárov ročne, no asi polovicu mu strhávali za stravu a výstroj. Na podobnú sumu by preto potreboval odkladať všetky zostávajúce peniaze približne šesť rokov. Neznamená to však, že poklad skutočne patril vojakovi. Porovnanie iba približuje jeho vtedajšiu hodnotu.
Najväčšou záhadou zostáva človek, ktorý peniaze ukryl. Podľa archeológov ich pravdepodobne zakopal zámerne, aby ich ochránil. Prečo sa po ne nevrátil, nevedia. Jednou z možností je, že zomrel skôr, než stihol úkryt niekomu prezradiť.
Nález má význam aj vďaka opatrnému postupu pri záchrane. Časť mincí odborníci vyzdvihli spolu s blokom zeminy a pred rozobratím preskúmali röntgenom. Zachovali tak informácie, ktoré by pri neodbornom vykopaní mohli nenávratne zmiznúť.