Venuša možno zjedla vlastný mesiac

Venuša možno kedysi nebola sama. Ak mala vlastný mesiac, jeho osud mohol byť oveľa dramatickejší, než naznačuje dnešná pokojná obloha planéty.

Astrofyzik Stephen Kane z University of California, Riverside skúmal, čo by sa s hypotetickým mesiacom Venuše dialo počas dlhého obdobia. Výsledky publikoval v časopise The Astrophysical Journal.

Kľúčom je extrémne pomalá rotácia Venuše. Jedna otočka planéty trvá približne 243 pozemských dní. Zem sa správa úplne inak: jej rotácia a slapové pôsobenie spôsobujú, že sa náš Mesiac postupne vzďaľuje. Pri pomaly rotujúcej Venuši by hypotetický satelit podľa modelov mohol smerovať opačným smerom – čoraz bližšie k planéte.

Venuša sa veľkosťou podobá Zemi, no jej vývoj sa vydal úplne inou cestou. Pozrite sa bližšie na planétu, ktorej extrémne pomalá rotácia môže byť kľúčom aj k záhade jej chýbajúceho mesiaca:

Nakoniec by sa dostal tak blízko, že by ho slapové sily mohli roztrhať. Jeho trosky mohli na určitý čas vytvoriť prstenec a následne postupne dopadať na Venušu. Planéta by tak svoj mesiac v prenesenom zmysle „zjedla“.

Dôležitý je však jeden detail: výskum nedokazuje, že Venuša mesiac skutočne mala. Model ukazuje, čo by sa pravdepodobne stalo, ak by sa takýto satelit pri mladej Venuši vytvoril.

To má význam aj ďaleko za hranicami Slnečnej sústavy. Astronómovia objavujú planéty podobné Zemi a prítomnosť mesiaca môže výrazne ovplyvňovať ich dlhodobý vývoj. Kaneov výskum naznačuje, že vytvoriť mesiac je iba polovica príbehu. Planéta musí rotovať spôsobom, ktorý jej umožní satelit aj udržať.

Venuša tak môže byť príkladom sveta, pri ktorom mesiac vznikol – ale nedostal šancu zostať.