Mars nebol vždy mŕtvy: Mohol na ňom vzniknúť život?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: AI
Mars bol kedysi teplejší, vlhší a plný vody. Ak na nejakej inej planéte v Slnečnej sústave mohol vzniknúť život, bola to práve červená planéta. Mohla tam však existovať aj civilizácia?
Otázka života na Marse ľudí fascinuje celé generácie. Nie preto, že by sme mali jasné dôkazy, ale preto, že Mars v minulosti spĺňal mnohé podmienky, ktoré považujeme za kľúčové pre vznik života. A práve to otvára dvere aj oveľa odvážnejším otázkam: ak tam život vznikol, mohol sa vyvinúť ďalej? A mohol dosiahnuť úroveň civilizácie?
Mars je planéta, ktorá je Zemi v mnohom podobná. Má pevný povrch, striedanie ročných období a kedysi mal aj hustejšiu atmosféru. Dnes už vieme, že pred miliardami rokov po jeho povrchu tiekli rieky, existovali jazerá a možno aj plytké moria. Voda je pritom jedným zo základných predpokladov pre vznik života, aspoň tak, ako ho poznáme.
Hoci je dnešný Mars chladný a nehostinný, v minulosti mohol ponúkať stabilné podmienky po dostatočne dlhý čas. Ak tam vznikol primitívny život, mohol sa vyvíjať podobne ako na Zemi – aspoň do momentu, kým planéta nezačala strácať atmosféru a magnetické pole. To mohlo viesť ku kolapsu ekosystémov a prípadnému zániku akejkoľvek komplexnejšej formy života.
Priame dôkazy o existencii starovekých marťanských civilizácií však neexistujú. Nevidíme mestá, cesty ani technické štruktúry. Existujú len nepriame náznaky a otázniky. Niektoré geologické útvary na fotografiách z Marsu v minulosti vyvolali rozruch, no neskôr sa ukázalo, že ide o prirodzené procesy a optické ilúzie.
Najrealistickejší vedecký scenár dnes počíta s tým, že ak na Marse život existuje alebo existoval, ide – alebo išlo – o mikrobiálnu formu. Takýto život by sa mohol ukrývať pod povrchom planéty, chránený pred radiáciou a extrémnymi teplotami. Práve na tieto oblasti sa zameriavajú súčasné misie.
NASA prostredníctvom roveru Perseverance skúma sedimenty v kráteri Jezero, kde sa kedysi nachádzala riečna delta. Hoci zatiaľ nebol nájdený žiadny priamy dôkaz života, objavy organických molekúl a minerálov vznikajúcich vo vode naznačujú, že Mars mohol byť kedysi obývateľný.
Otázka civilizácií na Marse tak zatiaľ zostáva v oblasti špekulácií. No samotný fakt, že planéta mala podmienky vhodné pre život, robí z Marsu jedno z najdôležitejších miest pre hľadanie odpovede na otázku, či sme vo vesmíre sami.
A možno najväčšie prekvapenia ešte len čakajú – ukryté pár metrov pod prachom planéty, ktorú sme si zvykli považovať za mŕtvu.