Otvorili hrobku egyptského faraóna: Malo to vážne následky
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Pozrite si tiež archívne video o storočnici objavu hrobky Tutanchamóna.
Skupina vedcov vysvetľuje takzvanú faraónovu kliatbu. Tvrdia, že v tejto hypotéze môže byť vedecká pravda.
Objavenie a následné vykopanie hrobky faraóna Tutanchamóna bolo pred viac ako sto rokmi jednou z najväčších svetových senzácií. Objavenie neporušenej hrobky s množstvom neoceniteľných artefaktov a pokladov je však zázrakom aj dnes. A fotografie z vykopávok stále patria k najvyhľadávanejším na internete. Hrobka stará tisíce rokov nebola vykradnutá ani sa na nej nepriživovali zlodeji pokladov, a keď Howardovci našli hrobku v objatí egyptských pyramíd, videli ju tak, ako bola zapečatená pred tisíckami rokov.
Otvorenie hrobky zároveň spustilo tajomný a romantický diskurz, ktorý dodnes preniká do správ o rôznych egyptských vykopávkach a do našich pocitov voči nim.
Neskôr však bolo počuť o faraónovej kliatbe, ktorá je dodnes prvým príbehom, ktorý si väčšina ľudí o Tutanchamónovi pamätá. Mýtus sa odovzdával z generácie na generáciu viac ako sto rokov. A táto kliatba múmie bola mnohokrát použitá aj vo filmoch.
Pravdou je, že v hrobke skutočne boli ľudia, ktorí sa v nej prechádzali, keď bola faraónova hrobka otvorená, a po jej vykopávaní zomreli. Ale napríklad Howard Carter, o ktorom sa často hovorí, že bol hlavnou obeťou kliatby, žil až do roku 1939, teda desaťročia po otvorení hrobky. Údajnú kliatbu faraóna však možno vysvetliť vedecky.
Existujú vysvetlenia, ktoré naznačujú, že hrobka zámerne ukrývala materiály, ktoré po uvoľnení (otvorení hrobky) pôsobili ako biologické zbrane. Vedeckým vysvetlením však môže byť, že choroby a úmrtia po otvorení hrobky mohla spôsobiť nebezpečná pleseň Aspergillus flavus (jedna z príčin infekcie, ktorá napáda naše pľúca a nazýva sa aspergilóza). Táto pleseň môže v lepšom prípade spôsobiť dýchacie ťažkosti, v horšom prípade môže byť smrteľná.
Môže byť obzvlášť nebezpečná pre ľudí s oslabeným imunitným systémom. V roku 1973, keď bola otvorená hrobka poľského kráľa, sa preukázalo, že táto pleseň prispela k úmrtiu niekoľkých odborníkov.
V roku 2002 uskutočnil profesor Mark Nelson výskum na túto tému a vo svojej štúdii ponechal otvorenú aj otázku, že v Tutanchamónovej hrobke mohlo byť niečo škodlivé, čo mohlo spôsobiť smrť viacerých vstupujúcich, ale z času na čas sa objavujú aj iné vedecké vysvetlenia faraónovho prekliatia. Odborníci sú teda rozdelení.
Takto otvorili Tutanchamónovú hrobku: