Oblačno
15°
Bratislava
Justína
14.4.2024
Otvorili hrobku egyptského faraóna: Malo to vážne následky
Zdielať na

Otvorili hrobku egyptského faraóna: Malo to vážne následky

Pozrite si tiež archívne video o storočnici objavu hrobky Tutanchamóna.

Skupina vedcov vysvetľuje takzvanú faraónovu kliatbu. Tvrdia, že v tejto hypotéze môže byť vedecká pravda.

Objavenie a následné vykopanie hrobky faraóna Tutanchamóna bolo pred viac ako sto rokmi jednou z najväčších svetových senzácií. Objavenie neporušenej hrobky s množstvom neoceniteľných artefaktov a pokladov je však zázrakom aj dnes. A fotografie z vykopávok stále patria k najvyhľadávanejším na internete. Hrobka stará tisíce rokov nebola vykradnutá ani sa na nej nepriživovali zlodeji pokladov, a keď Howardovci našli hrobku v objatí egyptských pyramíd, videli ju tak, ako bola zapečatená pred tisíckami rokov.

Otvorenie hrobky zároveň spustilo tajomný a romantický diskurz, ktorý dodnes preniká do správ o rôznych egyptských vykopávkach a do našich pocitov voči nim.

Neskôr však bolo počuť o faraónovej kliatbe, ktorá je dodnes prvým príbehom, ktorý si väčšina ľudí o Tutanchamónovi pamätá. Mýtus sa odovzdával z generácie na generáciu viac ako sto rokov. A táto kliatba múmie bola mnohokrát použitá aj vo filmoch.

Pravdou je, že v hrobke skutočne boli ľudia, ktorí sa v nej prechádzali, keď bola faraónova hrobka otvorená, a po jej vykopávaní zomreli. Ale napríklad Howard Carter, o ktorom sa často hovorí, že bol hlavnou obeťou kliatby, žil až do roku 1939, teda desaťročia po otvorení hrobky. Údajnú kliatbu faraóna však možno vysvetliť vedecky.

​Existujú vysvetlenia, ktoré naznačujú, že hrobka zámerne ukrývala materiály, ktoré po uvoľnení (otvorení hrobky) pôsobili ako biologické zbrane. Vedeckým vysvetlením však môže byť, že choroby a úmrtia po otvorení hrobky mohla spôsobiť nebezpečná pleseň Aspergillus flavus (jedna z príčin infekcie, ktorá napáda naše pľúca a nazýva sa aspergilóza). Táto pleseň môže v lepšom prípade spôsobiť dýchacie ťažkosti, v horšom prípade môže byť smrteľná.

Môže byť obzvlášť nebezpečná pre ľudí s oslabeným imunitným systémom. V roku 1973, keď bola otvorená hrobka poľského kráľa, sa preukázalo, že táto pleseň prispela k úmrtiu niekoľkých odborníkov.

V roku 2002 uskutočnil profesor Mark Nelson výskum na túto tému a vo svojej štúdii ponechal otvorenú aj otázku, že v Tutanchamónovej hrobke mohlo byť niečo škodlivé, čo mohlo spôsobiť smrť viacerých vstupujúcich, ale z času na čas sa objavujú aj iné vedecké vysvetlenia faraónovho prekliatia. Odborníci sú teda rozdelení.

Takto otvorili Tutanchamónovú hrobku:

Súvisiace články