Tajný denník objaviteľa Tutanchamónovej hrobky šokoval svet

Objavenie hrobky Tutanchamóna v roku 1922 bol jeden veľký cirkus zlata, pokladov a kliatieb. Až teraz sa však ukazuje, čo sa dialo priamo pri rozbaľovaní faraónovej múmie. Po sto rokoch vyšiel najavo tajný denník Howarda Cartera a v ňom opisy scén, z ktorých behá mráz po chrbte.

Záznam zo 16. novembra 1925 opisuje šiesty deň odkrývania múmie. Archeológovia už odstránili väčšinu obväzov a dostali sa k telu. Carter píše, že okolo Tutanchamónovho krku našli zlaté postavy hadov a supov, pevne upevnené šnúrkami. Pod vrstvami plátna objavili ďalšie amulety, čelenky, pásy a diadém, všetko symboly kráľovskej ochrany. V zatuchnutej hrobke však pôsobili skôr ako výjav z hororu než posvätná výbava.

Keď sa dostali k hlave, Carter zaznamenal, že bola zabalená s mimoriadnou starostlivosťou, akoby Egypťania chceli uchrániť každý detail. Po odhalení tváre prišiel šok – „krásne a dobre tvarované črty“ mladého kráľa vyzerali, akoby čas nezničil jeho podobu. No ešte viac ho prekvapilo niečo iné: silná podobnosť rysov s faraónom Achnatonom. Vtedy to bola iba hypotéza, dnes je to potvrdený rodinný vzťah. Carterov zápis tak patrí k úplne prvým náznakom, že Tutanchamón bol Achnatonovým synom.

Denník zachytáva nielen fakty, ale aj atmosféru okamihu, keď sa človek po troch tisícročiach pozerá do tváre panovníka. Šero hrobky, pach starých olejov a rozpadávajúcich sa obväzov, zlaté amulety, ktoré sa leskli pri svetle lampy — to všetko dodáva odkrytiu telu úplne iný, temnejší rozmer.

Zápis sa končí technicky: dokumentácia, fotografie, príprava na ďalší deň. No Carterove slová nám pripomínajú, že Tutanchamónova hrobka stále nevydala všetky tajomstvá. A možno ďalšie denníky a listy ešte len čakajú, kým prepis dejín pokračuje.