Záhadné útvary pod hlinenou armádou rozdelili výskumníkov

Najväčšia podzemná atrakcia Číny skrýva stále nové záhady. Terakotová armáda očarila svet už pred polstoročím, no teraz sa internetom šíri tvrdenie, že pod ňou ležia podivné štruktúry, ktoré nedokážu vysvetliť ani odborníci.

Terakotová armáda je jeden z najväčších archeologických objavov 20. storočia. Osem tisíc hlinených vojakov, rozložených na ploche viac ako 20 000 metrov štvorcových, stráži hrobku prvého čínskeho cisára Čchin Š’-chuang-tiho. Miesto, ktoré sa stalo symbolom čínskej histórie, však vyvoláva nové otázky.

Vedci v uplynulých rokoch postupne odkrývajú vrstvy hliny, kamenných blokov a technologických prekvapení ukrytých pod povrchom. Internetovým hitom sa nedávno stalo tvrdenie, že pod terakotovou armádou sa nachádza „mimozemský objekt“, masívna štruktúra pokrývajúca rozľahlú podzemnú plochu. Podľa virálneho videa ide o niečo, čo „ani vedci nevedia vysvetliť“.

Reálnejší základ celého príbehu však stojí na inom: lokalita skutočne skrýva nečakané technické a kultúrne prvky, ktoré nie sú dodnes úplne objasnené.

Jedným z najzaujímavejších smerov výskumu je otázka, či mohli mať Číňania pred 2 200 rokmi kontakty s Grékmi. Dôvod? Tvrdá štylizácia, realistické proporcie a individuálne črty vojakov naznačujú, že výcvik remeselníkov mohol vychádzať z helénskeho umeleckého kánonu. Neexistujú na to priame dôkazy, ale ide o jednu z hypotéz, ktoré fascinujú archeológov už roky.

V roku 1980 sa v blízkosti mohyly prvého cisára našli dva rozbité bronzové vozy a kone, rozpadnuté na viac než tri tisícky kúskov. Osem rokov trvajúce reštaurovanie odhalilo úroveň remeselného majstrovstva, akú si len ťažko skombinujeme s obdobím, v ktorom vznikli.

Najväčší šok?
Jeden z vozov bol poskladaný z viac než šiestich tisíc častí, spojených sedemnástimi odlišnými technikami. Zlaté a strieborné rúrky mali vytvárať systém oprát, no doteraz nie je jasné, ako tieto precízne spoje vyrábali. Niektoré vyzerajú akoby boli zvarené technológiou, ktorú Číňania v tom období nemali mať.

Práve podobné záhady vytvárajú priestor pre špekulácie o „neznámej technológii“, zahraničných vplyvoch či dokonca mimozemskom zásahu. Realita je, samozrejme, oveľa triezvejšia: ide o nedostatočne prebádané miesto, kde sa historické, geologické a remeselné stopy miešajú spôsobom, ktorý vzbudzuje otázniky.

Masaaki Kimura — japonský geológ známy z výskumu Yonaguni — síce poukazuje na zvláštne štruktúry pod hlinenou armádou, no väčšina čínskych aj zahraničných archeológov jeho tvrdenia nepovažuje za dôveryhodné. To však nemení nič na fakte, že lokalita stále nemá kompletné preskúmanie, a ďalšie roky môžu priniesť prekvapenia.

A ako tieto vozy vyzerajú?