Dátum pradávnej katastrofy sedí až nepríjemne presne

Legenda o Atlantíde sa už roky pohybuje na hranici medzi mýtom, fantáziou a vedeckou trpezlivosťou. No to, čo rozprávali egyptskí kňazi gréckemu štátnikovi Solónovi pred 2600 rokmi, prestáva byť len pekným rozprávaním. A začína pôsobiť ako znepokojivo presný historický záznam.

Solón sa počas svojej cesty do Egypta dostal do chrámových knižníc, kde mu miestni kňazi povedali príbeh o mimoriadne vyspelej civilizácii, ktorá vraj stála nad všetkými ostatnými. Podľa nich sa to stalo 9 000 rokov pred Solónom, čo vychádza na okolo 9 600 rokov pred n. l.. A presne vtedy sa Zem lúčila s mladším dryasom – obdobím prudkých klimatických výkyvov a topenia ľadovcov, ktoré zdvihlo hladiny morí na celom svete.

Moderná geológia tento jav pozná pod názvom meltwater pulse 1B – rýchle, dramatické zvýšenie hladín oceánov. Presne taký typ udalosti, aký by dokázal „za jediný deň a noc“ vymazať obrovské pobrežné územia aj celé kultúry.

Egyptskí kňazi tvrdili, že vyspelá ríša bola zničená gigantickou vodnou stenou a že jej pád bol taký rýchly, až sa zdalo, že ju doslova pohltila zem. A práve časové zaradenie tohto príbehu je to, čo dnešných vedcov zaráža najviac – zhoduje sa totiž s reálnym geologickým kolapsom, ktorý bol tak dramatický, že zmenil tvár planéty.

Ak to Egypťania naozaj zaznamenali z druhej ruky, mohlo by ísť o jeden z najstarších a najpresnejších opisov skutočnej povodne, ktorá zasiahla ľudstvo. A ak civilizácia, o ktorej hovorili, naozaj existovala, Atlantská legenda nemusí byť len literárna kuriozita, ale prežitý odkaz kultúry, ktorú oceán vymazal skôr, než po sebe stihla zanechať viac stôp.