Prvý život na Zemi vyzeral úplne inak, ako sme si mysleli

Nový výskum odhalil chemické stopy morských hubiek v horninách starých 541 miliónov rokov. Fosílie netreba – prví živočíchovia už majú tvár.

Vedci objavili v horninách starých viac ako 500 miliónov rokov chemické stopy, ktoré patria morským hubám. Nie fosílie, ale molekuly teraz prezradili, kto bol prvým živočíchom na Zemi – a ich pôvod siaha hlbšie, než sme si mysleli.

Kto bol prvým živočíchom na Zemi? Otázka, ktorú si vedci kladú celé desaťročia, sa konečne dočkala odpovede – a tá vôbec neprišla z múzea plného kostier.
Namiesto fosílií totiž výskumníci našli chemické stopy staré viac ako 541 miliónov rokov. A všetko nasvedčuje tomu, že naši prví predkovia boli morské huby.

Tím vedcov z USA objavil v dávnych usadeninách špecifický typ organickej zlúčeniny – sterol C30, ktorý sa dodnes vytvára v telách moderných morských hubiek. Tento „chemický podpis“ sa považuje za molekulárny dôkaz ich prítomnosti na dne pravekého oceánu ešte predtým, ako vznikli akékoľvek kostry či lastúry.

Aby si boli istí, že nejde o omyl, výskumníci našli aj druhý chemický marker – sterol C31, ktorý potvrdil živočíšny pôvod zlúčenín. Žiadne riasy, žiadne baktérie – len stopy po organizmoch, ktoré sa dokázali hýbať, prijímať potravu a filtrovať vodu.

Vedci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) zašli ešte ďalej. V laboratóriu nasimulovali proces fosilizácie, aby zistili, čo sa s týmito molekulami deje počas miliónov rokov. Výsledok? Vznikli presne rovnaké chemické zlúčeniny, aké našli v horninách.

To je presne ten moment, keď sa hypotéza mení na dôkaz.
Tri nezávislé línie výskumu – geológia, biológia a experimentálne overenie – sa stretli v jednom bode: prvými zvieratami na Zemi boli morské huby.

Huby, vedecky známe ako Porifera, sú mnohobunkové organizmy, ktoré existujú stovky miliónov rokov. Nemajú nervy, srdce ani mozog, no dokážu prefiltrovať tony vody denne a prežiť tam, kde by iné druhy neuspeli.
Ich jednoduché, no efektívne telá z nich robia dokonalých preživších – a teraz aj prvých článkov reťazca, z ktorého sme napokon vznikli aj my.

Zaujímavé je, že práve ich chemické procesy pomáhajú vedcom hľadať nové lieky či látky s antibakteriálnymi účinkami. Morské huby tak spájajú najhlbšiu minulosť s budúcnosťou modernej medicíny.

Objav starých molekúl v horninách z neoproterozoickej éry ukazuje, že príbeh života na Zemi je stále len rozprávaný.
To, čo sme považovali za mýty o pravekých moriach, sa dnes potvrdzuje v laboratóriách. A hoci prvé tvory nemali oči, zuby ani kosti, v ich bunkách už bola ukrytá iskra všetkého, čo prišlo po nich.