Pod morskou hladinou našli niečo, čo nemalo existovať

Pri pobreží Ázie sa objavilo video, ktoré rozvírilo internet. Potápači narazili na obrovské kamenné útvary a jeden japonský vedec tvrdí, že pozná ich pôvod. Nie všetci s ním súhlasia.

Legenda o potopených mestách fascinuje ľudí stáročia. Aj preto vyvolalo taký rozruch video, ktoré vzniklo pri japonskom ostrove Yonaguni – potápači tam narazili na zvláštne, až neprirodzene presné kamenné platformy a masívne terasy. Na internete sa okamžite objavili slová ako „Atlantída“, „Mu“ či „stratená civilizácia“.

Japonský morský geológ Masaaki Kimura sa týmto miestom zaoberá už viac než pätnásť rokov. A dnes tvrdí, že nejde o náhodu. Podľa neho sa pod hladinou nachádza pozostatok 5000 rokov starého sídla, ktoré zničilo silné zemetrasenie a následné cunami. Najväčšia formácia pripomína obrovskú stupňovitú pyramídu vystupujúcu z hĺbky približne 25 metrov.

Nie všetci to vidia rovnako.
Profesor Robert Schoch z Bostonskej univerzity tvrdí, že útvary sú prirodzené: pieskovec sa v tejto oblasti láme v pravých uhloch a zemetrasenia môžu vytvoriť hrany, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako práca človeka. Japonské úrady navyše považujú lokalitu za geologickú kuriozitu, nie kultúrne dedičstvo, a preto nikdy neboli spustené rozsiahle archeologické výskumy.

Formácia sa nazýva Ruins Point a prvýkrát ju objavil v roku 1986 miestny potápač. Odvtedy sa tam môže ponoriť každý, kto chce vidieť na vlastné oči obrovské platformy, terasy a bloky pripomínajúce múry či cesty.

Kimura však tvrdí, že nejde o prírodu. Po svojich početných ponoroch opisuje údajné stopy po ťažbe kameňa, vyrezávané zvieracie motívy a zárezy, ktoré majú pripomínať staroveké ázijské písmo. Domnieva sa, že pôvodné mesto zasiahlo obrovské zemetrasenie, ktoré časť pobrežia jednoducho stiahlo pod hladinu.

Ruiny sa rozprestierajú na ploche viac než 300 metrov a Kimura verí, že v komplexe sa nachádzajú chrámy, cesty aj pozostatky múrov. Problém je jednoduchý: dôkazy sa pod vodou zle uchovávajú. Drevo hnije, keramika praská, organický materiál mizne. To, čo zostáva – kameň – sa dá interpretovať dvoma spôsobmi.

Schoch tvrdí, že diery, ktoré Kimura považuje za miesta pre stĺpy, sú len prehlbiny po víroch. Menšie dutiny podľa neho vytvorili morské živočíchy. A presné hrany vraj nie sú dôkazom ľudskej ruky – stačí správny typ horniny a zopár tisíc rokov seizmického pohybu.

Napriek tomu má Kimura jasno. Tvrdí, že opakované ponory a postupné zbieranie dôkazov prinesú odpoveď. A je tu ešte jeden zaujímavý zvrat: nový guvernér Okinawy spolu s odborníkmi z UNESCO prejavili o lokalitu záujem. Ak sa do toho pustia, mohli by po desaťročiach prvýkrát priniesť oficiálne výsledky.

Je Yonaguni prírodný úkaz alebo skutočné potopené mesto?
Zatiaľ ostáva len fascinujúcou záhadou, ktorá rozdeľuje vedcov aj laickú verejnosť.