Šokujúca stopa v hlbinách: Zem sa pohla a more bralo životy

Sedem kilometrov pod hladinou Japonskej priekopy sa ukrývajú stopy ničivých zemetrasení a cunami. Vedci sa na palube lode Chikyu vydali na jednu z najnáročnejších misií, aby odhalili tajomstvá skryté v hlbokomorských sedimentoch.

Ich objavy môžu zmeniť naše chápanie týchto katastrofických javov. Medzinárodný tím 60 vedcov strávil od septembra do decembra 2024 mesiace na palube lode Chikyu, najväčšej vedeckej vrtnej lode sveta. Expedícia IODP 405, známa aj ako JTRACK, sa stala len druhou v histórii, ktorá prenikla tak hlboko do zlomovej zóny Japonskej priekopy. Cieľom bolo získať jadrá sedimentov, ktoré ukrývajú históriu megazemetrasení.

Vedci sa dostali až k tzv. décollementu – zlomu, ktorý sa pretrhol počas katastrofálneho zemetrasenia v Tóhoku v roku 2011. S magnitúdou 9,1 patrilo k najsilnejším na svete a spôsobilo smrť vyše 18 000 ľudí. Najväčším prekvapením bolo, že zosuv platní sa odohral v plytkej časti hranice tesne pod morským dnom. Nové vzorky môžu vysvetliť, ako takýto nezvyčajný posun vznikol.

Pozrite si video o tom, ako vzniká cunami:

Rozrezané sedimenty odhalili pruhy ílu vo farbách čokolády, vanilky a karamelu, ale aj klzký minerál smektit, ktorý znižuje trenie a umožňuje tektonickým platniam ľahko sa posúvať. Objavené vrstvy rohovca zas ukázali prechod k oceánskej kôre – priamo k zóne stretu dosiek.

Japonská priekopa nie je jediným rizikovým miestom. Podobné subdukčné zóny sa nachádzajú pri pobreží Čile, Indonézie či Aljašky. Ak sa aj tam vyskytujú plytké zosuvy, naše modely cunami sa budú musieť zásadne zmeniť.

Údaje z nového observatória vrtov, laboratórne experimenty a analýzy sedimentov v nasledujúcich rokoch poskytnú bezprecedentné informácie o správaní sa zlomov pri megazemetraseniach. To umožní lepšie predvídať a zmierňovať dopady budúcich katastrof. Expedícia IODP 405 tak predstavuje významný krok vpred v snahe o budovanie globálnej odolnosti voči zemetraseniam a cunami.