Pod ľadom Everestu našli niečo, čo nemalo existovať

Vysoko v Himalájach objavil vedec zamrznuté ľudské pozostatky. Desaťročia nikto netušil, komu patrili – až kým neprehovorila DNA.

Mount Everest je symbolom extrému, ticha a smrti. Aj dnes na jeho svahoch ležia telá horolezcov, ktoré sa nikdy nepodarilo odniesť späť. No jeden z najznepokojivejších objavov sa neudial priamo na jeho vrchole, ale pri odľahlom vysokohorskom jazere, kam sa dostane len málokto.

V roku 1907 sa britský horolezec a prírodovedec T. G. Longstaff pohyboval v oblasti Himalájí, keď narazil na jazero Roopkund. Pod tenkou ľadovou pokrývkou si všimol zvláštne tvary. Keď sa priblížil, zadržal dych. V ľade sa nachádzali ľudské lebky a kosti. Okamžite vyhľadal pomoc, no odpoveď na otázku, komu pozostatky patria, neprišla celé desaťročia.

Postupné výskumy odhalili, že v okolí jazera je zamrznutých približne 300 až 800 ľudských tiel. Miesto si vyslúžilo prezývku „Jazero kostier“ a stalo sa jednou z najväčších záhad Himalájí. Až moderné genetické analýzy priniesli prekvapivé vysvetlenie. Výskumníci zistili, že pozostatky nepatria jednej skupine, ale minimálne trom rôznym.

Jedna skupina mala juhoázijský pôvod, druhá pochádzala zo západnej Eurázie s genetickými stopami vedúcimi do Grécka a na Krétu a tretia pozostávala z jediného jedinca z východnej Ázie. Čas smrti sa navyše výrazne líšil – skupiny zomreli v rozpätí približne tisíc rokov. Výsledky potvrdil aj prestížny magazín Nature.

Ako sa ľudia zo Stredomoria dostali do tejto výšky, zostáva nejasné. Vedci sa prikláňajú k vysvetleniu, že mohlo ísť o pútnikov alebo skorých cestovateľov, ktorých prekvapili extrémne snehové búrky a krupobitie. Everest si tak nevybral obete len raz, ale opakovane – naprieč stáročiami.

Jazero Roopkund dnes pôsobí pokojne. No pod jeho ľadom stále leží príbeh, ktorý do učebníc dejepisu nepatrí – a možno práve preto je taký desivý.