Everest sa mení na smetisko: Nepál priznal zlyhanie

Mount Everest je symbolom ľudskej vytrvalosti, no zároveň aj dôkazom toho, ako rýchlo dokáže masový turizmus zničiť aj tie najnedostupnejšie miesta planéty. Nepál po 11 rokoch priznáva, že systém vratnej kaucie za odpad zlyhal. Horolezci ho obchádzali a najvyššie tábory zostali zavalené smetím. Prichádza preto zásadná zmena.

Mount Everest, najvyššia hora sveta, už roky bojuje s obrovským problémom odpadu. Systém, ktorý mal horu vyčistiť, sa po viac než dekáde ukázal ako nefunkčný. Nepál sa preto rozhodol zrušiť vratnú kauciu vo výške približne 4 000 dolárov, ktorú museli horolezci zaplatiť pred výstupom nad základný tábor. Peniaze im boli vrátené len vtedy, ak po návrate priniesli minimálne 8 kilogramov odpadu. V praxi však tento plán nezabral.

Program fungoval od roku 2014 a na papieri vyzeral logicky. Horolezci mali z hory znášať odpad po sebe aj po predchádzajúcich expedíciách – prázdne kyslíkové fľaše, roztrhané stany, obaly od jedla, poškodené vybavenie a dokonca aj ľudské výkaly, ktoré sa vo vysokých nadmorských výškach takmer nerozkladajú. Po 11 rokoch však nepálske úrady otvorene priznávajú, že problém odpadu „nezmizol“.

Ako upozornili miestne autority aj správy z britských médií vrátane BBC a Daily Mail, horolezci si našli jednoduchý spôsob, ako systém obísť. Namiesto toho, aby znášali ťažký a nebezpečný odpad z vyšších táborov, zbierali ľahko dostupné smeti v nižších častiach hory. Požadovaných 8 kilogramov tak splnili bez toho, aby sa čo i len dotkli najviac znečistených miest Everestu.

Tshering Sherpa zo Sagarmatha Pollution Control Committee otvorene priznal, že z vyšších táborov sa zvyčajne znášajú len kyslíkové fľaše. Roztrhané stany, plechovky, obaly od balených potravín a nápojov tam často zostávajú celé roky. Problém ešte zhoršovala absencia kontroly. Jediný monitorovací bod sa nachádzal nad nebezpečným ľadopádom Khumbu a vyššie už horolezcov nikto nesledoval. Vyhadzovanie odpadu tak prebiehalo prakticky bez rizika postihu.

Everest leží v národnom parku Sagarmatha v oblasti Khumbu a masový turizmus tu prináša obrovské peniaze. Zároveň však vytvára aj „hory odpadu“. Počet návštevníkov sa medzi rokmi 2014 až 2017 prudko zvýšil a každá sezóna prináša nové šokujúce zábery táborov posiatych smetím a ľudskými výkalmi. Odhady vedcov hovoria, že za posledných 60 rokov mohlo na Evereste zostať až 50 ton tuhého odpadu. Nepálska armáda v roku 2022 odstránila z Everestu a okolitých hôr 34 ton odpadu, no aj to je len zlomok celkového problému.

Úradníci navyše upozorňujú na ďalší paradox. Priemerný horolezec vyprodukuje počas šiestich týždňov aklimatizácie a výstupu približne 12 kilogramov odpadu. Aj tí, ktorí splnili limit 8 kilogramov, tak v skutočnosti stále časť smetí na hore zanechali. Napriek tomu väčšina expedícií dostala svoju kauciu späť.

Nepál sa preto rozhodol pre radikálnu zmenu. Vratná záloha končí a nahrádza ju nevratný poplatok za upratovanie v podobnej výške, približne 4 000 dolárov. Peniaze majú ísť do špeciálneho fondu, z ktorého sa bude financovať profesionálne čistenie, monitoring a nasadenie horských strážcov. Plánuje sa aj nový kontrolný bod v druhom tábore, vyššie než doteraz.

Komunita šerpov túto zmenu víta. Miestni vodcovia roky upozorňovali, že systém záloh je deravý a v praxi nepostihuje nikoho. Nový model má konečne zabezpečiť stabilné financovanie čistenia a reálnu kontrolu správania horolezcov.

Mount Everest tak dnes nestojí len ako symbol ľudskej odvahy, ale aj ako varovanie. Ak sa k nemu bude svet správať rovnako bezohľadne ako doteraz, ani najvyššia hora planéty nemusí zvládnuť váhu našich ambícií a odpadu.